Chytí ma za ramená a začne so mnou mykať. „Hovor, hovor“ vyvoláva ma k reči.
Ale ako mu to mam vysvetliť, keď ani ja sama tomu nerozumiem!
„Voliaky problém?“ozval sa hlas za mnou. Matúš ma prestane mykať. Otočím sa a stojí tam Alex.
„Nestaraj sa!“ zvrieskne naňho Matúš.
Každí zostáva na mieste. Nikto sa ani nehýbe.
„Odpál odtiaľto, ak nechceš aby som ti jednu vrazil!“vrieska Matúš na Alexa. Alex stojí na mieste z vážnou tvárou.
„Nerozumel si? Rozbijem ti tie okuliare!“
Myhom sekundy bol Alex pri ňom s nachystanou päsťou, ale iba ho obišiel.
„Prepáč Matúš“ začala som „ ale ja vážne nerozumiem tomu čo sa to deje. Odomna si vysvetlenie nepýtaj. Aj teba ten muž prenasleduje?“
„Nie! To len kvôli tebe som skoro prišiel o život. Lebo si na mna pustila mäsového vraha zo sekerou, ale naštastie ma zachránili voliake zelené lúče.“
„Takže si ho v utorok videl prvýkrát že?“
„Hej“ jednoducho odpovie.
„A kde si bol dva dni? Čo sa ti stalo s očami?“
„Nič. To je už moja vec.“nervózne dupkal s nohou.
Podišla som k nemu a objala som ho. V objatí som ho pobozkala na líce. On mi objatie opätoval.
Prišla som domov zo školy a začala som sa pripravovať na večierok. Pretože som nič originálne nestihla vymyslieť cez týždeň. Obliekla som si svoje nové fialové šaty na ramienka. S čipkami obolo sukni a aj na boku. Obula som si sandále a do vlasou som si pripla fialovú mašľu.
Prišla som dole do kuchyne. Kde ma už čakal otec s mamou. Otec mal na sebe čierny oblek s červenou kravatou a mama žlté lesklé šaty.
Nasadli sme do auta a vyštartovali sme.
Sedím sama pri stole a nudím sa. Rodičia tancujú alebo sa sa zhovárajú. Voliaky mladík s okuliarmi si ku mne prisadne. Stále po mne pokukuje. S nahami dupoce. Spotené ruky si utiera do nohavíc. Vidieť, že sa chce ku mne prihovoriť. Ale vždy vijde z neho iba „hm“. Tak sa ozvem prvá nech sa toľko chudák chlapec netrápi.
„Ideš si zatancovať?“
Chlapec sa na mna usmial a pri tom ukázal svoje hnilé hnedé zuby. Pfuj! To je čo za bezdáka? A ešte k tomu na tamto večierku. Čudujem sa, že ho sem vôbec pustili. Nemala som sa mu núkať. To ako vždy naschvál na všetko doplatím. Chalan vydýchne cez pootvorené ústa. S ktorých vijde nepríjemný zápach čo sa mi zasekne hlboko v nose.
„Prepáč musím ísť na záchod, hneď som späť“ poviem mu a bežím zo sáli preč. Vijdem pred budovu a dýcham chladný čerstvý vzduch, ktorý sa mi dostáva do plúc. Konečne môžem slobodne dýchať. Dnu sa už nevrátim aj keby čo malo byť.
Prechádzam sa pred budovou. Zájdem za roh. Zbadám tam prekrásnu fontánku, ktorá strieka so všetkými smermi. Sadnem si k nej.
„Ahoj kráska“ ozve sa za mno hlas. Pomaly sa otočím. Zbadám Matúša.
„Čo tu robíš? Ako si vedel, že tu budem ?“spýtam sa ho.
„Len náhodou som išiel okolo“ za Matúšom zbadám tieň. Óóó. Nie! Zase ten muž zo sekerou. Prečo? Čo chce odomna?
„Chyť ma za ruku a bež so mnou“ hovorí Matúšovi po šepky stisnutím hlasom. Potiahla som ho a rozutekali sme sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár