Fúh, tak toto bude oriešok. Nedávať najavo, že ho chcem ? To ako dokážem? To sa predsa nedá! Prehodím cez seba mikinu a bežím do záhrady.
Zbadám na okraji bazéna stáť Alexa.
„Ahoooj Aleex!“bežím k nemu.
„Stoj! Nie som Alex!“ tvrdo povedal.
„Prepáč nechala som sa uniesť“
„A ja som ti niečo napísal.“
„Kvôli čomu si ma volal von?“
„Mali by sme sa porozprávať ako zabiješ toho muža. Mala by si začať nad tým uvažovať. Máš dve možnosti. Prvá: buď ho úplne zničíš zabiješ alebo ho vrátiš naspäť odkiaľ si ho dostala von.“
„A ja sa ťa pýtam, že ako som ho dostala von? Keď si vôbec nič takého nepamätám. Ako som otvorila kliatbu ? A ako ho mám zabiť? Keď už tak.“
„Je to s tebou ťažké a ako ťa už poznám, tak by si sa ani nenamáhala sa pozrieť do svojej budúcnosti, tak ti budem musieť vysypať ako si otvorila tú prekliatu kliatbu a ja som sa musel na teba nadviazať! To pekla prečo si to urobila? Bolo ti to treba? Čo si ja teraz počnem. Už sa odtiaľto nikdy nedostanem a to len kvôli tebe!“ hovorí Alex v rýchlom tempe a zúrivosti na mňa.
„Kam by si chcel ísť?“pýtam sa s úsmev.
„A zase odbáčaš od témy. S tebou sa hádam nedá rozprávať o jednej téme“
„No neviem kto tu zaplietol viac tém do seba“
„Vráťme sa k tej prvej!“
„Ja by som bola za tie druhé!“
„Dievča nehnevaj ma!“ povedal Alex. Prišiel blízko ku mne a nalepil sa tesne na mňa. Začal ma bozkávať nedala som sa vyviesť z miery a s radosťou som spolupracovala.
„Dobre moja a teraz k téme“
„Milujem ťa!“hovorím.
„Viem aj ja ťa mám rád!“
„Odkiaľ si?“
„Nemal by som..“
„Prosím ťa..“
„Z vesmíru“
„Nestrielaj si zo mňa“ povedala som so smiechom. A smiala som sa ďalej zo zatvorenými očami. Počula som ticho, tak som ich otvorila a Alex na mňa pozeral bez jediného náznaku na úsmev. „Vážne?“ povedala som opatrne.
Na znak súhlasu mi prikývol s hlavou.
„Som mimozemšťan“chcela som rýchlo niečo povedať, ale dal mi prst pred ústa,aby som bola ticho. „Možno si si myslela, že vyzeráme inak, alebo si nemala ani náznak toho žeby mohli existovať. No, existujeme. Sme za dobre s vami. Ako vidíš môj príklad snažíme sa ťa zachrániť. Nemusíš sa nás báť. Neubližujeme ľudom.“ povedal. Na chvíľu sa zadíval na oblohu a pokračoval: „Ako si si už mohla všimnúť máme rôzne schopnosti. Vieme sa vytratiť ako si si minule všimla, vieme čítať myšlienky, rozprávať sa tak, že nás nevidíte a z očí nám chŕlia zelené lúče. Okuliare medzi ľuďmi nosíme preto, lebo máme silno zelené oči, ktoré nám v tme svietia.“povedal a ešte rýchlo dodal „Tak toto je všetko o mne v skratke, čo by ťa asi zaujímalo.“
„Aha, to si ma dostal. Na mojich citoch sa stále nič nemení. Zoberieš ma k tebe? A tak by sme mohli vyriešiť problém s tým mužom, tam by sa nedostal.“
„Múdra hlavička, ale keď sa rozhodnem s tebou žiť. Musíme zostať bývať tu. Prepáč, ale ľudí na našu loď neberieme.A staršia rada a pravidlá to prísne zakazujú“
„Škoda aspoň mám teba. Všakže?“
„Žiaľ áno“povedal a pritisol si ma k sebe. A jemne mi prešiel po vlasoch.
„Takže ako zabiť muža?“hútam ako len viem, ale na nič neprichádzam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár