to čo iný máju inému chýba.
Jeden iného ukľudňuje, vraví mu nekrič
druhy inému nadáva, vraví ty si nič len omyl chyba,
ovplyvňujú nás pocity, nálady no aj kus našej blbej vlády.
Deň čo deň mizne niečo, ale vynára sa slabosť a nič,
kruto zohraté osudy ľudí ktorý, stúpajú na vrchol sveta,
no zároveň padnú, nemajú nič.
Narodíme sa, žijeme, vystupujeme z davu,
trháme prvú púpavu, všetko mame po ruke,
časom sa začleníme do radu,
v ktorom nastáva vzostup alebo kus pádu,
je to len časom kedy sa predierame svetom,
ako krtko hlinou putujeme bez skúsenosti tmou.
Žijeme, nadobúdame majetky,
počúvame rozprávame nejaké tie pletky.
Ideme a ideme pokúšať sa spoznať sami seba,
musíme niekam sa pohnúť,
buď sa zapíšeme do histórie alebo zmizneme v diaľke,
kde na nás muší každý zabudnúť.
Čas nám unika rýchlo či pomaly,
ale iste prichádzame o všetko.
Po diaľke prejdenej čaká nás posledná prežitá chvíľa,
cely život je preč a ostáva nám nič,
99 percent je všetko, to jedno percento je len nič.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár