,,Musím ísť niečo vybaviť" povedal Fox a zabuchol za sebou dvere. V miestnosti s jedným stolom a pár stoličkami ostali len štyria ľudia, čo sa videli prvý krát v živote. Aaron sa postavil a povedal ,, Viem že je to všetko čudné, tak ako pre vás, tak aj pre mňa. Keď som videl to video, tak som tomu nemohol uveriť a dosť problém mi robí tomu veriť aj teraz. Je mi ľúto že som vás do toho zatiahol, ale videli ste to video, ak je to všetko pravda, tak vy budete za pár rokov mŕtvi a ja, ani neviem čo sa so mnou stane." Diego, oblečený v čiernych teplákoch a bielom krátkom tričku, sa pozrel na Aarona a dodal ,, Ale ja som len obyčajný záhradník, nemožem pracovať pre CIA." Amanda na neho zazrela a tuhým tónom povedala ,, Už pracuješ pre CIA, nedobrovoľne ako mi všetci, tak to pochop". A zložila si sivú kapucňu z hlavy teplákovej súpravy, čo mala na sebe celý čas. Jej dlhé blond vlasy vypadli z kapucni a jasné modré oči oslnili všetkých v miestnosti. Amanda pozrela na Williama a spýtala sa ho ,, Ten nasratý Fox vravel, že máš doma arsenál zbraní či čo. To si nejaký psychopat alebo niečo?" William na ňu nechápavo pozrel a z pod svojej zelenej leteckej bundy čo mal na sebe vybral plechovú fľaštičku na alkohol. Oblečené mal ešte zelené maskáče, čierne tričko a na nohách obuté robotnícke topánky. Odpil si a odpovedal na urážlivú otázku mladého dievčaťa. ,, Nie, býval som vojak, ale pred dvoma rokmi som zdedil nejaké peniaze. Od vtedy som na dochodku, ale zbrane ako koníček mi ostali do teraz a sem tam si nejakú zbraň kúpim." Potom sa zamyslene zahľadel pred seba a ešte podotkol. ,, Ale možno s tým zbieraním som to trochu prehnal". Potom sa pozrel znovu na Amandu a tiež položil otázku ,, O tebe hovoril že si zlodejka, to si čo máme o tebe myslieť?" Amanda nahnevane odvetila ,, Nie som zlodejka! Len si sem tam niečo požičiam od ľudí ktorých nepoznám. " William potom pozrel na Aarona a znovu položil výsmešnú otázku ,, A ty? Všetko toto je kvoli tebe a to si ešte len na strednej. Ako nám v tejto situácií može pomocť stredoškolák? Pozri sa na seba. Uhladené džíny, čierne tanečné topánky a sivá košeľa. Takých ako ty sme na strednej zatvárali do skriniek. " Aaron to znechutene okomentoval ,, Tak to sa časy veľmi nezmenili". V tom sa rozleteli dvere malej kancelárie a v nich uhladený čiernovlasý agent Jake. ,, Poďte, musíme vám spraviť povinné psychotesty a preventívnu prehliadku.
Na druhý deň ráno, už všetci seriózne ubytovaní na základni vo svojich izbách sa po chodbách prechádzal, zase nasratý agent Fox. Bolo šesť ráno a on otváral každé dvere a kričal do izieb. ,, Budíček vy idioti, za desať minút v kancelárií." Všetci sa tam zhromaždili, sadli si na stoličky. Fox sa pozrel do záznamov čo mal v rukách a začal zúrivým tónom. ,,To hádam nie je možné. To sa mi asi sníva. Stuart, impulzívny, agresivný, neprešiel! Parkerová, náladová, nevhodná na spoluprácu, neprešla! Sanchez precitlivelý, neprešiel! Jediný kto prešiel je Wicky! Ale ten má alergiu hádam aj sám na seba! Všetci ste nevhodní, aby ste tu pracovali. Keby na vás nezávysí budúcnosť, tak už dávno máte zákaz vstúpiť, len do budovy CIA. ,, Tak keď sme neprešli, možme odísť? spýtala sa Amanda. Fox zazrel ešte viac a zakričal ,,NIE. Začína výcvik. Všetci za mnou!". Všetci išli po dlhej chodbe za Foxom, až kým neprišli k malej telocvični. Boli tam žinenky, činky, laná, hrazda a proste všetko potrebné na cvičenie. Tam už čakal Jake v tréningovom úbore. Fox ostal v dverách a zakričal na Jaka. ,, Sprav s nimi niečo, ja sa na nich už nemožem pozerať" a odišiel. Jake sa usmial a milo privítal všetkých čo prišli. ,, Vitajte na fyzickej príprave pre agentov CIA. Strávime tu spolu nejaký čas, tak si to dúfam užijete." Jake bol vždy milý a každý, kto ho poznal ho mal rád. Bol opak Foxa, ktorého nikto nemohol zniesť. Ale Fox si robil svoju prácu ako sa patrí, tak ho každý rešpektoval. ,, Poďme ukážete sa, ako ste na tom fyzicky.Skúsime hrazdu. Začneme Amandou. Každý by mal spraviť aspoň desať zhybou, ale u teba stačí keď spravíš dva". Amanda urazene pozrela a vyskočila na hrazdu. Spravila patnásť zhybou, rozhojdala sa a saltom dopadla na zem. Po dopade sa pozrela na Jaka a povedala ,, Dva". Jake a ostatní s otvorenými ústami sledovali ten výkon a žalúdok im zvieralo, že tento výkon asi ťažko prekonajú. ,, Diego ideš" povedal Jake. Diego vyskočil na hrazdu a začal. Po tridsiatich zhyboch ho Jake prerušil ,, Stačí Diego stačí výborne". Diego pri boxerských tréningoch nabral hroznú silu. Zoskočil a zaradil sa. ,, Aaron ideš". Aaron si dal okuliare do vrecka. Vyskočil a zavesil sa na hrazdu. Vysel tam asi desať sekúnd a Jake mu povedal ,, Už možeš začať Aaron". Stále nehybne vysiaci a zadychčaným hlasom, ktoré pripomínalo ako keby hovoril pri nosení niečoho hrozne ťažkého, zachrčal ,, Ja sa snažím" a potom sa zrútil na zem a odplazil k ostatným. Jake len dodal ,, Tak to som nezažil. William ideš." William spravil desať zhybov, padol na zem, z gatí vybral plechovú fľaštičku na alkohol a odpil si. Všetci na neho čudne pozerali a Jake sa ozval ,, Je sedem ráno". William na neho pozrel a jeho odpoveď znela ,, Ja viem koľko je hodín, ale už tam nemám veľa, takže cez obed potrebujem doplniť u vás zásoby, inak končím" a ticho sa zasmial. ,, Teraz sa pojdete najesť" povedal Jake a zaviedol ich do kuchyne.
V byte Evelin Wicky zazvonil telefón. Evelin už bola na odchode do práce, ale telefón ešte zodvihla. ,, Haló" povedala. ,,Ahoj mami tu je Aaron". ,, Ahoj Aaron, ako sa ti spalo u kamaráta?" spýtala sa veselým hlasom. ,, Výborne mami, musím ti povedať niečo doležité". ,,O čo ide"? opýtala sa neisto. ,, Vieš Ricky, ten moj kamarát zo školy u ktorého som prespal, tak on s rodičmi idú na mesiac na Havaj na pracovnú cestu a jeho berú so sebou. Povedali že ma zoberú keď ma pustíš. Háčik je v tom že odlet je teraz za hodinu, takže sa s tebou nestihnem rozlúčiť až možem ísť". ,,Čo že? Však o mesiac maturuješ, ako možeš ísť pred maturitou na Havaj, vravím nie. Musíš sa pripravovať." povedala rázne Evelin. ,, Ale mami však ja mám samé jednotky, maturitu zvládnem aj po slepiačky. Prosím ťa veľmi, pusti ma je to veľká príležitosť pre mňa". Evelin obmekčená synovov prosbou napokon povedala. ,, Tak teda dobre, ale každý deň mi musíš zavolať čo je s tebou budeš mi chýbať, ale uži si to maj sa krásne. A ešte mi daj k telefónu niekoho z Rickových rodičov, aby som sa uistila že hovoríš pravdu". V telefóne sa ozval hrubý mužský hlas ,, Dobrý ďen, som Rickyho otec, nebojte sa váš syn bude s nami úplne v bezpečí" odpovedal hlas. ,,Ďakujem teda, dajte na neho pozor a ďakujem že ho beriete na výlet". ,,To je maličkosť, tak teda dovidenia" odpovedal hlas a zložil. Evelin si vzdychla, ale v celku bola aj rada že jej syn si kus užije. Na Havaji nebola ešte ani ona.
Telefón na chodbe klapol a Fox sa pozrel na Aarona. ,,Vybavené" povedal. ,, Ale čo bude o mesiac? Raz musím prísť domov predsa. A čo škola?" strachoval sa Aaron. ,,O mesiac odmaturuješ, deň budeš doma na oslavu s matkou a potom ti zrazu príde ponuka odísť na študijný pobyt do Anglicka. Leto máš vybavené. Cez leto ťa zoberú na vysokú do Anglicka, takže nebudeš mocť chodiť domov. Neboj tvoja matka nebude nič tušiť. A terajšiu školu vybavíme my. Sme predsa CIA. Vidíš Aaron Wicky, práve si ukončil svoje štúdium." dopovedal Fox, hlasno sa zasmial a poslal Aarona za ostatnými.
,,Pustite ma. Ja tu nechcem byť!". kričala Amanda zo zamknutej izby detského domova. Z poza dveri sa jej dostalo odpovedi ,, Musíš tu byť, kym nebudeš plnoletá. Či sa ti to páči alebo nie". S veľkým plačom a smútkom za rodičmi si ľahla na postel a schúlila sa. Pred pár dňami prišla o oboch rodičov. Nemá už nikoho. Je sama a držia ju tu ako vezna. Čo bude robiť. Má patnásť rokov a nevie čo bude ďalej. Tu nechce zostať a ani nezostane. Ale ako unikne? Dvere su zamknuté a okná zamrežované. Musí na niečo prísť. Počká do zajtra a uvidí čo sa dá robiť. Večer ani nespala a nastalo ráno. Niekto zrazu vložil kľúč do zámku a odomkol. Dvere sa otvorili a v nich stála veľmi nesympatická žena. ,,Nástup na raňajky. Postav sa pred dvere na chodbu a čakaj." Amanda si len opláchla tvár v umývadle ktoré bolo na izbe a postavila sa pred dvere. Na chodbe už stálo pár detí pred dverami. Asi šestnásťročné dievča ktoré stálo blízko vedľa nej jej zašeptalo. ,, Ahoj ty si tu nová?". Amanda odpovedala ,, Áno som, ale dnes padám." Povedala a rozbehla sa po chodbe. ,,Stoj ! Zamknite dvere!" kričala jedna z opatrovateliek za ňou. Utekala chodbou a zbehla dole po schodoch. Ocitla sa v hale a uvidela hlavný vchod, ale ten už zamkol vrátnik a kľúč si dal na opasok. Rozbehol sa jej oproti s úmyslom ju chytiť. Amanda chvíľu stála a potom sa po veľkej hale rozbehla oproti. Vrátnik a Amanda si bežali presne do náručia. Ale vo chvíli, asi meter pred strážnikom sa skĺzla Amanda po hladkej podlahe v hale na kolená a prekĺzla sa vedľa strážnika. Pri tom rýchlom kĺzaní na podlahe natiahla ruku a vytrhla kľúč strážnikovi z opaska. Potom sa hneď postavila na nohy a pokračovala v behu. Strážnik to nečakal a pri tej rýchlosti, sa už len stihol otočiť a videl, ako Amanda odomyká dvere a uteká do ulíc New Yorku. Bežala niekoľko ulíc a potom zastavila. Nedomyslela to. Nevedela čo bude robiť. Nemala peniaze, nemala kde bývať, nemala nič. Prechádzala sa ulicami , rozmýšľala o rodičoch a zrazu zbadala stánok s hot-dogami. Dostala nápad. Prišla k stánku a predavačovi povedala so slzami v očiach ,, Dobrý deň pane, stratila som sa rodičom a bojím sa". Predavač ostal šokovaný a spýtal sa dievčatka ,, Moja malá, a nevieš ich číslo alebo niečo kde by sa im dalo zavolať?" Amanda sa kus usmiala ,,Áno viem, ale nemám žiadne peniaze do búdky a mám strach chodiť po uliciach sama." a zase začala plakať. Predavač ihneď odpovedal ,, Tak mi ho daj, ja im pojdem zavolať, že si pri mne a nadiktujem im ulicu kam maju pre teba prísť.". Amanda sa usmiala a nadiktovala seriu nezmyslených číslic predavačovi. Ten užaj odbehol do telefonnej búdky za rohom, ale keď sa vrátil a zistil že číslo je chybné, čakalo ho prekvapenie. Jeho kasa bola prázdna a dievča bolo preč. O pár ulíc ďalej zastavila v behu. Prepočítala peniaze a zistila že má skoro sto dolárov. Teraz len potrebovala niekde prespať, ale ktorý hotel ubytuje malé dievča len tak? Tulála sa až na okraj New Yorku. Tam uvidela rozpadnutú budovu a na nej bolo napísane otel. Prvé písmenko M ležalo na chodníku pred dverami. Vošla odvážne dnu a pristúpila k recepcii. ,,Potrebujem niekde prespať ale nemám žiadne doklady" povedala a vysypala skoro sto dolárov na pult recepcie. Keď to chlapík uvidel, usmial sa a povedal ,, Ahoj, moje meno je Joe".
Po mesiaci behania, lezenia, cvičenia a potenia, keď už aj Aaron Wicky dokázal urobiť tri zhyby na hrazde a William Stuart obmedzil alkohol a začínal piť len od obeda, musel odísť Aaron aspoň odmaturovať. ,,Choď odmaturuj, osláv to s mamou a vráť sa. Tu máš papiere na študijný pobyt do Anglicka. Ukáž to matke a o dva dni nech si tu" povedal Fox a podal papiere Aaronovi. Tak sa aj stalo a o dva dni bol Aaron nazad ako na koni. ,, Ako to išlo? spýtala sa Amanda keď Aaron dorazil do telocvične. ,, Brnkačka, čisté jednotky" povedal Aaron. ,, Aj ja by som chcela maturitu, ale na to už je pozde". povzdychla. ,, Ty ju nepotrebuješ, je to len papier, alebo povedz Foxovi, ten ti ju vybaví a ani tam nemusíš byť" podporil ju Diego a všetci sa zasmiali. ,,Srandičky, tak to vás prejde" zaznel silný Foxov hlas z dverí a zo smiechu boli všetci v pozore. ,,Tak vy banda zúfalcov a stroskotancov. Aj opice z cirkusu by boli lepší tím ako vy, ale to je teraz vedľajšie. Máte po fyzickom tréningu. Inak gratulujem k trom zhybom Aaron Wicky, si fakt moj hrdina" povedal sarkasticky Fox a pokračoval ,, Tak a je tu ten čas, od dnes ste označený ako tím Gamma a zajtra sa naučíte cestovať v čase. Zatiaľ nepojde o žiadnu misiu a ani neviem či nejakú dostanete, ste len záložný tím, ale potrebujem aby ste sa to naučili v praxi. Zajtra ráno v hlavnej sále. Na zvyšok dňa máte volno." dopovedal Fox. ,,Juchú" zakričal William a odpil si z fľaštičky. Všetci išli na svoje izby a Diego zastavil Amandu. ,,Vieš Amanda, nechcela by si ísť niekedy sa prejsť po chodbách spolu?" nesmelo sa spýtal Diego. ,,Vždy chodíme spolu , sme spolu každý deň" nechápavo poznamenala Amanda. ,,Ale myslím že len mi dvaja". ,,Aha tak" vyšlo z jej úst a začervenala sa. Pozrela sa na sympatického Diega a dodala ,, Jasné, tak na chodbe o osmej" a zrýchlila krok.
Bolo osem hodín a Diego už čakal na chodbe. Dal si džinsy a bielu košeľu. Vyzeral dobre. Otvorili sa dvere na Amandinej izbe. Vyšla v sivej teplákovej súprave. ,,Vyzeráš dobre" povedal Diego. ,,Aj ty, vyzeráš ako mexický James Bond" zasmiala sa a aj Diego sa zasmial. ,, Tak kam sa chceš ísť prejsť?" spýtala sa. ,, Možme ísť okolo výskumného oddelenia a pri protiteroristickom to otočíme" odvetil. ,, Super, tak poďme" usmiala sa na Diega. ,,Už sa tešíš na zajtra?" spýtal sa Diego. ,,No celkom aj hej, som zvedavá aký to bude pocit a kam nás pošlú. Chcela by som vidieť ako vyzerá budúcnosť" povedala Amanda. ,,Vieš že agenti z budúcnosti sa nevracajú, tam nemožeme, je teraz zakázané tam ísť" upozornil ju Diego. ,, Aha , fakt máš pravdu na to som zabudla. Tak možno do praveku, pozrieť si nejakého Dinosaura. To by bolo super" tešila sa Amanda. ,, No to áno.Včera som hovoril s jedným agentom. Bol zastreliť Kennedyho, lebo toho chlapíka, čo ho zastrelil niekto zastrelil, tak Kenedyho nemal kto zastreliť. Bol to čudný rozhovor. Ja by som zas chcel ísť pozrieť, ako boxuje mladý Rocky Marciano. Možno by som si s ním dal aj tréning" usmial sa Diego. ,,To je kto?" spýtala sa Amanda. ,, Čo? Ty nevieš kto bol Rocky Marciano?" začudoval sa zdatný boxer. ,,Osem rokov som žila sama na ulici, niektoré veci mi ušli" povedala smutne Amanda. Diego podporne prehovoril ,, To nevadí, aspoň ti budem mocť o všetkom rozprávať pri našich chodbových prechádzkach" nadšenie v jeho hlase pokleslo a dopovedal ,, No o veciach o ktorých viem, nemám hlavu ako Aaron, z matiky som prešiel ledva ledva". ,, Však sú to len čísla" pre zmenu ho podporila ona a Diego sa znova usmial. Prechádzali sa asi dve hodiny a rozprávali sa o všetkom možnom. Keď sa konečne vrátili pred izby na svoju chodbu tak Diego povedal ,,Ďakujem že si išla, bolo super sa s tebou prechádzať po centrále CIA" a zaznel smiech. ,, Nie ja ďakujem, že si ma zavolal. Dobre sa vyspi zajtra cestujeme v čase" a spravila niečo nečakané. Rýchlo sa postavila na špičky, dala Diegovi pusu na líce a bez slova odišla do svojej izby. Diego ostal kamenne stáť, pozeral ako ide Amanda do svojej izby. A potom s pocitom, najlepším pocitom aký kedy v živote mal, otvoril dvere svojej izby a vošiel dnu.

 Napínavý príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár