Vlasy má upravené v cope a červené čižmy jej zakrývajú rozkošné úzke členky. Z pod ľahkého kabáta jej vytŕčajú smotanové krajkové šaty s červeným opaskom.
Zdvíha mobil, vyčarí úsmev a ja v tej chvíli viem, prečo som vlastne tu..
Prichádza autobus.
Žiadny ľudia.
Vzduch čistý.
Ona nastupuje, pýta si lístok. Jej symetrické boky nenechajú chladným ani fúzatého autobusára.
Svoje sviatočné topánky zabáram do snehu, ponáhľam sa. "Tam kam slečna," hovorím, naprávajúc si košeľu. Kráčam úzkou uličkou za sladkou vôňou ženského parfému.
Svoje miesto som si našiel pri nej. "Môžem? " pýtam sa krásnej mladej ženy.
"Len ak budete spolupracovať," zľahka sa prihovára.
Svetlá sa zhasíňajú a my sa ponárame do tmy.
Zrazu cítim ako jemná ženská ruka ma chytá za stehno.
Nádych.
Výdych.
Vkĺzla do nohavíc, prirážala viac a viac.
So spokojným výrazom zisťujem, že vlhko v jej ústach sa dalo porovnať s vlhkom v jej nohavičkách, ktoré v ten večer nemala.
"Konečná!" Kričí ujo s fúzmi a my sa snažíme zapamätať si tento okamih navždy.
Vystupujeme ruka v ruke a ideme hľadať nejaké bistro s občerstvením.
Alebo hotel?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
purenarcissism
20. 9.sept. 2012 19:22
Napíš svoj komentár