Ležíte v zakrvavenom, zákope guľky letia všade okolo vás a zahryzávajú sa do tiel vašich priateľov. Na nepriateľské salvy odpovedáme iba ďalšou paľbou, ďalším krviprelievaním. Nachvíľu nastane ticho. Salvy utíchnu. Vy si myslíte že je konečne je koniec, ale je to len ticho pred búrkou. Zrazu uvidíte ako sa vaši muži začnú chytať za hrdlá. „Plyn!“ , zakričí ktosi. Rýchlo sa snažíte utiecť a pritom sa napchať do plynovej masky zatiaľ čo tí pomalší zomierajú v mukách. Konečne nebezpečenstvo zmizlo. Ale nie nadlho. Okamžite ako si pomyslíte že na dnes toho je dosť začnú nanovo hučať salvy nepriateľov. Guľky ktoré okolo vás s piskotom lietajú posielajú vašich spolubojovníkov na druhý svet. Ak vôbec nejaký druhý svet je.
Prichádza noc. Slnko zapadá a s ním utíchajú aj posledné výstrely. Konečne sa ukladáte na spánok. Oči vám už klipkajú keď sa zrazu s ničoho nič rozsvietilo svetlo. To boli svetlice a každý vedel čo nasleduje. Potom ste len počuli zvuk akoby pískal čajník. Vtom prudký náraz a výbuch. Delostrelectvo vás ma už zamerané. Teraz vám už len ostáva dúfať že vás nezasiahne šrapnel alebo že nebudete príliš blízko výbuchu. Toto trvá v malých prestávkach celú noc. Na svitaní vás zobúdza ďalšia salva s nepriateľských guľometov a pušiek a vy, nevyspatý a dolámaný sa zase musíte brániť už len preto aby ste prežili.
A takto na kopci stojí muž, ktorý videl asi všetku krutosť ktorú dokáže človek rozpútať v mocenských bojoch. Stojí tam, umiera a pritom sa v duchu modlí aby sa nič podobné ako Passchebdaele neopakovalo. Nikto by nemal byť svedkom takejto zvieracej krutosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár