Ale ten hajzel zrazu pridal , začala som trúbiť ale on mi len odtrúbil naspäť , čiže si plňe uvedomoval že ohrozuje môj život. Šla som sa zaradiť naspäť ale už bolo neskoro . Oproti idúce auto som si nevšimla . Len silné reflektory auta .
Biele svetlo v mojich očiach či v mysli ?
Netušila som či som zomrela ale asi nie . Nič som nepočula a nevidela , veľa rúk sa ma dotýkalo . Ked sa mi oči konečne zmohli otvoriť , jasne som videla lekára , ktorý sa na do mnou nahíňal , jeho pery sa otvárali . Zjavne dačo hovoril ale ja som nič nepočula . Zacítila som úľavu , chuť zavrieť oči . A tak sa aj stalo , pobrala som sa do tmy .
No zobudila som sa na gauči , v bielo krémových šatách . Ale viac tam preformovala ta krémová farba . Zobudil ma krásny ton klavíra , ako sa mi ton zasekol v hlave , nič iné som nepočula . Oprela som sa o lakťe a počúvala znejúcu melodiu v dome . Zvedavosť sa vo mne prebudila . Postavila som sa z gauča , zároveň som načúvala tu krásne znejúcu melodiu klavíra.
Zahladeľa som sa na jemno orechové dvere a zvedavo som sa pohla k nim , so záujmom zisťiť kde to som . Neisto som siahla po zlatej klúčke , na ktorej bolo vidno že už má svoje roky . Otvorila som dvere a vnorila sa do tmy . Ruky som automaticky dala pred seba aby som do ničoho nenarazila . Oči mi šli z jamiek vypadnúť , ako som ich otvárala a snažila sa dačo zahliadnúť . Dala som sa do boku , prišla som k steňe a hňed nahmatala dáky gombík , zmáčkla som ho , hľa bolo svetlo .
Ako som sa rozhliadla po veľkej miestnosti ,zbadala som blízko mňa drevene gaštanovo hnedé až priam čierne shody . Bolo to tu tak krásne také zastarane až priam ako z rozprávky . Nevenovala som pozornosť melodie , len okoliu . Schody splývali s hnedými tapetamy po stenách . Pomaly som šla k schodom ,dlážka bola taká studena že bruška na nohách ,prstoch ma štípali od zimy .
Znova som začula tu krásne znejúcu melodiu , ako omámená som šla hore . Schody boli veľmi prijemne na dotyk ale aj studené . Schodisko bolo dlhé ale naraz som bola rýchlo hore . Odbočila som do ľava a šla hned k prvým dverám z kade vychádzal ten ton , krásnej hudby . Ta hudba mi pripomínala , lásku ,štatsie a všetky radosti sveta, dokopy . ako keby niekto tuto melodiu zložil aby sa človek cítil uvoľnene a sebaisto .Moja zvedavosť bola veľká , ale bála som sa že ten dotyční čo hraje ,že ho vyruším a on prestane . Ale zvedavosť a túžba vedieť kto tam je, kto tak božsky hra bola väčšia . Otvorila som pomaly a nenapadne dvere , neprestával-la hrať .Do nosa mi vrazila vôňa ruži , čo mi hňed vnikla myšlienka že na klavíri hra žena .
Strana 1
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár