Ľudia si často ani neuvedomujú, že niekedy sú vlastne múdrejší, keď sú mladší. Trvalo mi chvíľu, uvedomiť si, že vstúpiť do veľkého sveta vôbec nebola výhra. Samostatnosť je krásne vyzerajúca kniha s mrazviým obsahom ktorý je plný sklamaní. Stereotypické vety ako správaj sa k ľuďom tak, ako chceš aby sa oni správali k tebe, už dávno nefunguje. Keď som sa pred troma rokmi presťahovala a odišla z domu nadobro, myslela som si, že dobré sa zmení na lepšie a že všetko zlé zmizne úplne. Na moje úprimné prekvapenie sa to nestalo. Čo sa však stalo, bolo, že som sa zmenila ja. Nie vedome, nie náročky. Ale nič a nikto sa nemenil k lepšiemu, tak som to urobila za nich. Zmenila som sa k horšiemu ja, aby sme si boli všetci vždy a všade seberovní. Trvalo mi chvíľu uvedomiť si to. Na svoju obranu ale musím povedať, že je to veľmi pravdepodobne zvierací inštinkt. Darwinova teória o prirodzenom výbere predsa hovorí, že tí najsilnejší prežijú a tí, ktorí sa neprispôsobia okoliu, tu nemajú čo robiť. Inak povedané, kto je sviňa, prežije.

A to ma teda privádza k myšlienke, že vlastne všetci robíme, to čo musíme. Len preto, že je to zlé v očiach spoločnosti a väčšiny to odsudzujú, neznamená to, že je to nesprávne. V podstate správne a nesprávne ani neexistuje lebo, kto vlastne sme aby sme rozhodovali, čo je fajn a čo nie, čo sa smie a čo sa nesmie, čo je slušné a čo sa nepatrí a je toho príliš veľa...čo chcem povedať, je, že len preto, že si niečo myslíme, neznamená to, že máme pravdu a len pravdu. Ľudia stratili flexibilitu a zabudli, že sme zvieratá ovládané inštinktmi, ktoré vieme potlačiť len na malú chvíľu. Všetci sa bijeme o výslnie, o kúsok miesta na vrchole sveta o moc, ktorá ani nič neznamená, lebo s nami sa aj všetka vytratí.

Inštinkt, ktorý nám ale nahovára, že si máme užívať život tak ako príde však chýba. Od narodenia bojujeme a len aby sme my boli tí najlepší, urobíme hocičo, zatratíme hocikoho a vezmeme aj to, čo nie je naše, vrátane životov. Skôr alebo neskôr. Radi sa predvádzame a zastrašujeme mocou, ktorú sa len plánujeme získať a ani nevieme ako. Klameme od otvorenia očí, po posledný vzdych a predstierame, že sme pravdovravní. Klameme samých seba presviedčaním sa, že sme tí správni. Učíme sa presvečivo rozprávať, vymýšľame si dopredu a kalkulujeme, čo má najlepší efekt. Ľudstvo je veľmi poškodené, až príliš.

Snažila som inštinkt potlačiť. Čo sa však stalo bolo, že som zistila, že ľudia si to vôbec nevážia a dá im to len ďalší dôvod na to aby po vás pošliapali. Tak sa učím ako prežiť medzi besnými zvieratami, túžiacimi po sláve a moci ktorá im poskytne možnosť ublížiť ďalším ľuďom. Kto je sviňa prežije. Ironicky, len ten kto jednou ešte nie je, si to uvedomí. Potom je už neskoro.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
topanocka  26. 2. 2014 14:15
,, Od narodenia bojujeme a len aby sme my boli tí najlepší, urobíme hocičo, zatratíme hocikoho a vezmeme aj to, čo nie je naše, vrátane životov. Skôr alebo neskôr. Radi sa predvádzame a zastrašujeme mocou, ktorú sa len plánujeme získať a ani nevieme ako. Klameme od otvorenia očí, po posledný vzdych a predstierame, že sme pravdovravní." perfektne vystihnuté ! " neviem ako sa mi podarilo dať menej hviezdičiek ale super úvaha aku som tu už dlho nevidela.. A jediné čo nesúhlasím s tým rozdelovaním správneho a nesprávneho, kedysi som sa snažila byť takáto ,,flexibilná a neodsudzovať nemorálnosť, ale tým som vlastne len podporovala v druhých aby sa správali ešte horšie.. Len vdaka nejakým pravidlám je možné udržať nejakú uroven a poriadok v spoločnosti.
Napíš svoj komentár