Premietam si pomaly celý dnešok-budík mi zvonil o pol šiestej,potom mám okno-pamätám si iba unavené neurčité tváre a fakt,že pri matematickej indukcii musíme najprv dokázať,že tento výrok platí pre n=1...
Cítim vôňu vanilkovej peny do kúpeľa a začínam mať chuť na zmrzlinu...Až príliš dúfam,že horúca voda zo mňa zmyje všetky problémy,ja sa okúpem a svet bude zase krásny...
Teším sa...Voda je neskutočne teplá a krásne vonia...Premýšľam nad tým prečo je voda priehľadná-čo to vlastne spôsobuje?Fúkam do vanilkovej peny,ktorá sa vždy prilepí na ružovo-biele kachličky a cítim pri tom úžasnú detskú radosť...Smejem sa-tie bublinky sú zábavné...
Postupne pocit šťastia mizne...Uvedomím si,že zajtra mám školu a musím ešte umyť riad-vytiahnem zátku a voda pomaly mizne a vytvára malý morský vír...Sedím tam,až kým sa voda úplne nevypustí,nemyslím na nič,iba sa pozerám na tú neskutočne bielu farbu vane...
Potom pomaly vstanem a zanecham za sebou v kúpeľni zahmlrné zrkadlá a miznúcu vôňu vanilky...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
yukina
27. 9.sept. 2007 18:51
jeeeeeeeeee toje take krasne a SMUTNE zaroven...
2
pekne napisane, takto podobne sa citim aj ja, v hlave mi skrieka macka a mnauka ze si mam spravit ulohy.Chcem sprchu.
Napíš svoj komentár