Placem a pozeram sa do svojho domu-skoro vsetko sa zmenilo...Je to tu opustene a tmave.Nenachadzam ziadne pamiatky po mojej existencii,aj ked sa snazim-skoro nic tu po mne nezostalo.Niektore veci sa vsak nikdy nemenia a to sa mi paci-ako napriklad nasa stara branka,ktora zhrdzavie vzdy do tej istej farby.Zo vsetkych stran sa na mna hrnu spomienky,vynaraju sa mi z mysle,ale ja este nie som schopny ich vnimat...Nedokazem mysliet na nic.
Naozaj sa tu vsetko zmenilo-oni to zmenili.Ich cervena farba nie je to jedine co tu po nich zostalo...Tam,kde bolo predtym svetlo,je teraz tma...Uplne sa tu na mna zabudlo-nic tu po mne nezostalo...
Vsetko je ine,zvlastne.Nechapem preco sa to muselo stat...Prave som si spomenul na svoje prve rande-bolo v kine,v tom istom kine,ktore tu predo mnou stoji a aspon ono dokazuje moju existenciu.
Prechadzam sa po ulici.Je tmava a pusta.Zostali tu uz len tiene ludi.Spomienky ma nechcu pustit-stale prichadzaju nove a nove-skola,fontana,cukraren,kde bola ta najuzasnejsia zmrzlina na svete...
Slnko pomaly zapada a stmieva sa.Lucim sa s ulicami,kinom,fontanou aj s tienmi ludi a spomienok...Odchadzam,nasadam do vlaku a placem.Je mi luto-za vsetkym...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár