Bála sa, že nezapadne do nového kolektívu.Veď budem jediná devätnásť ročná baba medzi 15-16ročnými," vravela si v sebe.
No to ešte netušila ako sa jej život zmení.
Do novej triedy prišla medzi prvými. Deň po dni sa spriatelila so spolužiačkami. No spolužiaci si ju moc nevšímali, alebo to iba ona tak vnímala. Najviac sa spriatelila so spolužiakom a spolužiačkou.
No obaja boli čašníci.
Slečna si začala písať najprv s oboma, ale neskôr častejšie iba s ním. Tak sa stalo, že si ho veľmi obľúbila. No neviem povedať,
či sa to dá nazvať "namotanie". Po čase začala viac a viac naňho myslieť.
Jedného dňa som sa jej opýtala, že prečo je taká smutná. Ona, čiže moja dobrá kamarátka mi odvetila:,,Už asi týždeň som ho v škole nevidela." Cítila som sa ako najväčšia koza, lebo som nevedela čo jej na to povedať. Nakoniec som jej v sms-ke napísala, že sa nemusí trápiť, možno je chorí. Po týždni som bola
u nej a zistila som, že on je vlastne ona.
Vo mne to začalo vrieť, ale snažila som sa byť kľudná. No nedalo sa. Odišla som od nej domov, vonkajšie dvere som zavrela. No dvere do mojej izby som zabuchla a zamkla. Ľahla som si do postele a začala som revať, do slova revať.
Na druhej strane ona tým asi viac trpela ako ja. Veď bola namotaná na dievča, čo má ako ona 19.
Volala som jej, no vždy to zdvihla jej mama a povedala mi, že buď spí alebo nemôže. No ja som jej nechcela veriť. Na ďalší deň som išla za ňou. Po dlhom presviedčaní ma jej mama pustila ku nej. Keď som vstúpila do jej izby, neverila som vlastným očiam.
Na zemi bol krvavý nôž a jej telo s krvavým krkom.
,,To sa nemohlo stať!" zakričala som. S plačom som išla domov.
Trvalo dlho, kým som si to odpustila. Ďakujem bohu, že som mohla ju aj jej spolužiačku spoznať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Prečo taký smutný end?