Medené lístie mi podáva ruku a... Ja sa neviem zohriať. Kratšie dni mi vtláčajú pod viečka kryštáliky ľadu. Lapám po zubatom slnku, kým hreje. Čoskoro napadne sneh a ihličky lúčov sa roztrieštia o ľad. Bude to ako lom svetla cez sklo...




Moje sivé vlasy vyzdobia vločky, mráz pobozká tvár, budem blúdiť po ľadovej triešti, v ktorej sa kúpe tisíc odtieňov zlatej, modrej, zelenej a tak




si nik nevšimne, keď aj mne občas vypadne jagavá slza...




Zvyknem plakať, aj keď som štastná...

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lucretia  17. 10. 2016 02:01
krásna impresia
Napíš svoj komentár