Znáša sa ticho, opatrne
Na naše životy
Osudy dávno napísané
Ani hviezdy nevidieť
Cez jej bielu temnotu
Slnko už vôbec nie
Čo roztopí samotu
Jej chlad všade preniká
Aj do tepla mojej izby
A človek strápený
Už si ničím nie je istý...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
2
ivan krasko, nox et solitudo... ...celkom fajn, chcelo by to rýmy trošku prešpekulovať...ale inak pekné
Napíš svoj komentár
krásna básen skvelá téma a pekne napísaná
dávam 5*