Jeden deň som hore a na ďalší dole...
Je to jazda horskou dráhou...
Keď som hore je to krásne,som šťastný,naplnený...len ja sám tak blízko slnka...napĺňa ma krásou,šťastím...a všetko je tak dokonalé...
Ale pád prichádza rýchlo...A vždy...
A mňa to ťahá naspäť dole k tým ľuďom...
Ťahá aj keď sa tomu tak bránim...
K tým ľuďom natretým povrchnosťou,pózerstvom...plytvajúcim silnými slovami s nulovým obsahom...
To slnko ktoré tak milujem sa v nich len odráža...
A oni sa mu chcú vyrovnať...alebo sa mu aspoň priblížiť...
A skúšajú to...
Chcú ujsť realite...pomocou fľaše,pomocou zeleného smradu alebo prázdnych čačiek ktoré majú priniesť šťastie...ale vždy príde vytriezvenie...
Ale oni sa chcú ďalej točiť v začarovanom kruhu statických zmien a sebaklamu...
Aj ja chcem to čo oni...
Ale chcem to dosiahnuť inou cestou...
Chcem to dosiahnuť pomocou Teba.
Záchod
Komentuj
7 komentov k blogu
1
ygor
24. 4.apríla 2008 12:50
Emotivne... vskutku emotivne
2
statická zmena? to je trošku čudné spojenie (dúfam, že som dostatočne jasne vyjadrila svoju pripominku)
6
Najprv taký zvláštny pocit...potom som to čítal druhýkrát...a znovu ten EMO pocit...
2. statická zmena - to je dosť dobré spojenie
(dúfam, že som dostatočne jasne vyjadril svoj súhlas)
2. statická zmena - to je dosť dobré spojenie
(dúfam, že som dostatočne jasne vyjadril svoj súhlas)
7
kazdy sme raz dole a raz hore to je u kazdeho to iste....treba len bojovat
Napíš svoj komentár