A nikto by čo i len zrak nedvihol
Pretože pre nich to bolo nič, pre nás všetko
Im nestálo zato zdvihnúť oči pre nič, ale my...
Nezatvárajme ich!
Išli sme a vietor nás nakopával zozadu
Dážď mi rozvlnil vlasy.. načo by nám bol dáždnik?
Boli sme ešte deti a mysleli sme že to tak bude na vždy
A dnes?
Chýbajú mi tie časy....
Dnes už by sme kráčať neobutí a nahí nevládali
Všetci by hľadeli na nás a my by sme horeli v potupe
A ak by sme aj kráčali, nevedeli by sme kam pôjdeme
Prišli by sme k jazeru, tomu istému ako vtedy, len viac špinavému
Nedokázali by sme sa napiť
A možno by vedľa ležali telá...
Rovnaké ako je budúcnosť, ktorú vidíme teraz
Zhnité, tuchnúce s vyliezajúcimi červami
Hemžiacimi larvami a čierne...
...bez farebných rybiek
...bež kŕkajúcich žabiek
...rozkvitnutých lekien
príliš reálne
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
ambracierna
31. 3.marca 2009 19:14
chýba mi to ..
3
Uz to nikdy nebude take, ako kedysi... ale dajme moznost buducnosti, namiesto toho, aby sme smutili kvoli minulosti. Spominajme na nu - v dobrom, ale nezime v nej...
5
wauu.. vidím, že ťa oslovila literatúra.. s tými červami a larvami .. ale dobree.. nemyslel som si nikdy, že by si ty niečo také mohla napísať, resp. spomenúť v blogu chcem takého viac
Napíš svoj komentár