Sedel a strúhal si s vreckovým nožom zápalky. Nemalo to zmysel, ale robil to. Bol nazlostení, plakal od zlosti pri každom záreze do zápalky. Jeho ruky boli čierne od dymu, jeho nechty boli dolámané a špinavé, jeho šaty boli roztrhané. Akoby sa vyvrhoval na zápalkách. Lámal ich, rezal, strúhal, pálil a rozhadzoval okolo seba. Nepovedal nič. Nekričal, iba dýchal od hnevu.
Vonku počul iba výstreli, iba nabíjanie zbraní, volanie o pomoc, plač, krik, stonanie. Počul výstrel ale nepohol sa z miesta, bol tak opantaný svojimi zápalkami, že nevnímal nič okolo seba. Vyzeralo to, akoby sa s nimi hral, akoby boli jeho dielom a dostavali ho do ineho sveta..znie to šialene.
Zvesil svoj kabát, oprášil ho. Upravil sa. Otvoril dvere a vyšiel von. Všade bol neporiadok, mŕtve telá ludí roztrúsené naokolo. Výstreli a krik zneli tak skutočne. Kráčal ďalej, prekračoval telá, opatrne, aby si nezašpinil topánky od krvi. Až na jednom mieste zastal. Zohol sa, vzal tomu mŕtvemu pánovi z vrecka zápalky a otočil sa. Vrátil sa naspäť do toho domu.
Zavesil kabát na kliniec, vyzul sovje topánky a uložil ich jednu vedľa druhej, tak aby boli vedľa seba rovno. Z vrecka vitiahol svoj vreckový nôž a pokračoval. Znovu ryl do zápaliek a lámal ich. Počítal ich a ukladal na seba.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár