nazývali veci nejakým názvom alebo menom. Z tohoto dôvodu máme mená. Sme ako stádo dobytka označené istými písmenami abecedy.
Preto nechcem ani zverejňovať moje meno. Načo by vlastne bolo,keby ste ho vedeli? Ovplyvnilo by vás? Nie,nepoznáte ma . Niektorí ľudia,čo si myslia, že ma poznajú by si už o článku vytvorili názor, ktorý zdieľajú o mne. K tomuto núti ľudí spoločnosť, čiže ľudia sami. Je to spôsobené nátlakom. Ani si ho neuvedomujeme, žijeme veľmi rýchlym tempom. Ako príklad môžem uviesť životy našich starých rodičov. Tí šikovnejší si zaobstarali dom, auto, domáce spotrebiče a iné veci v priebehu svojho života za dlhú dobu. Keď sa pozriete na mladé rodiny dnes, sú tu také, ktoré si toto všetko, o čo sa naši starí
rodičia snažili celý život, zaobstarali za pár rokov. A čo budú získavať potom?
Spoločnosť chce ľudí, ktorí ju budú uctievať a akceptovať, ktorých si ľahko vychová, ktorí budú ako jeden. Ak sa objaví človek s odlišným názorom, spoločnosť sa ho snaží zmeniť a neskôr zbaviť. Pre jedinca ako osobnosť je spoločnosť dierou, čiernou jamou - bráni jeho rozvíjaniu sa. Spoločnosť nikdy nemala rada jedincov, zvlášť tých silnejších…
Áno, človek si povie, nenechám sa obmedzovať, budem slobodný. Avšak sloboda si vyžaduje obrovskú dávku zodpovednosti. Zamyslite sa aspoň na chvíľku nad tým, čo považujete za slobodu. Možno skákanie po záhradke starej panej, možno rozbíjanie okien na domoch, či verejných inštitúciach ako znak odvahy a voľnosti. Nie, toto sloboda nie je. Sloboda sa skladá z 2 častí - slobody od niečoho a slobody k niečomu. Je to veľmi dôležité. Sloboda od niečoho je oslobodenie sa spod nátlaku a autorít, často iba zdanlivých. Ak sa oslobodíte od niečoho, chvíľu sa cítite úžasne. Avšak, čo potom? Čo s toľkou slobodou?
Ste smutní, nie ste šťastní a pritom ste dosiahli, čo ste si zaumienili. Chýba vám niečo. Je to sloboda k niečomu. Sloboda, aby ste mohli kresliť, spievať, jednoducho tvoriť akúkoľvek činnosť, ktorá vás bude napĺňať a vy pocítite, že to naozaj záleží len od vás, že vy ste ten, čo vedie váš život. Je to sloboda duchovna. Ak nie ste v duši slobodní, slobodu nikdy nepocítite. Tieto myšlienky o slobode pochádzajú od jedného skvelého filozofa, ale nepoviem jeho meno.
Načo by vám bolo jeho meno? Sú to predsa len znaky. Dôležité sú slová a myšlienky, o ktorých som vám napísala, nie jeho pravé meno…
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Som si vedomá,že ľudia považujú delenie za nevyhnutné z toho dôvodu,že tak boli vychovaní. Aj moc, peniaze a vládu si ľudia vytvorili sami. Spoločnosť a jedinec sú dve rozdielne veci, ktoré sa navzájom vylučujú. Spoločnosť tvorivá byť musí,takisto..vytvára zábavu pre ľudí, aby príliš nerozmýšľali o veciach, ktoré považuje za dôležité Prečo by inak bolo toľko programov v televízii,rozširuje sa alkohol, cigarety, drogy...to všetko to ovplyvňuje. Do Googlu si daj Osho, prezývali ho tak, pretože sa vzdal vlastného mena Vláda tiež dosť vecí tají,napríklad útok na Dvojičky a podobne...preto už záleží len od ľudí, či sa nechajú ovplyvňovať,alebo sa rozhodnú hľadať pravdu a samých seba
Napíš svoj komentár
Tomu sa nevyhneme. A podla mna je to ozaj nevyhnutelné. Každý den aj ty delíš ludí do skupín,....už len na dobrých a na zlých,...na tých ktorí ti môžu v nejakom momente pomôcť a na tých ktorí nie. Každý den separuješ možno aj desiatky ludí od druhých a aj ked si to neuvedomuješ podvedomo sa rozhoduješ na základe skupinového delenia. JE to prirodzené. Problém nastáva ked si človek myslí že ludí môže tlačiť do vriec v ktorých nemajú čo robiť.
Ten tvoj článok mi pripomína mna
2 x som sa zamýšlal tu v blogoch nad niečim podobným. A pokial ide o tie mená a tak. Je to poznávací prvok a z rovnakého dôvodu by som chcel vedieť meno toho filozofa,..chcem vedieť čo mám napísať do googlu aby som si o nom niečo viac prečítal
PS: Spoločnosť tvoria ludia ktorí sú mocní a nie tvoriví či spravodliví,nadnášajú svoje schopnosti nad ostatnými a to všetko preto lebo majú tú moc.
Vždy budú peniaze a vláda až na druhom a tretom mieste,..na prvom je vždy moc. To ostatné príde s mocou.
....a najhoršie na tom asi je že často to robia nie preto že by chceli ale len preto že proste môžu.