___Imaginarna prechadzka s mojim drahym po zasneženej krajine:)

Ozve sa v telefone znamy hlas: „tak za desat minut som u teba,okej?“ Ryyychlo hadzem na seba veci, prve co mi pod ruku popadne,cize neskor zistujem, ze sa musim aj tak preobliect, lebo nie som vhodne oblecena a bolo by mi zima.
klop klop klop....
Nepocujem, mam zapnutu hudbu nahlas, aby sa mi v zilach rozprudila krv a to ma nastartovalo natolko, ze mi priprava nebude tolko trvat.
klop klop klop...
Hrube ponozky ci pancuchy? Hmmm, a co tak oboje? Ach,ten sveter nema taky rolak ako som si myslela...dam si iny ci pridam sal...tazke rozhodnutie...
Crrrrrnnnn!!!
Chudak, musel zvonit a to on nerobi. Beziiim mu otvorit a uz sa mu ospravedlnujem s bozkom na perach. Nastastie ma dobru naladu, lebo pada sneh a ideme von si ho trosku uzit kym sa zase roztopi bohvie kedy.
„No co, uz si konecne vychystana?“ smeje sa mi, lebo beham len v ponozkach a namalovane mam len jedno oko(„s kym sa sa zatial stihla pobit milacik “) a prehanam sa po izbe aby som na nic nezabudla(„naco preboha sak ideme len tuto von“). Vrhnem na neho akoze nahnevany pohlad a a konecne vyhcadzame von.
Je uplne nadherne, vsetko je biele a ja uz teraz mam tuzbu sa v tom vyvalat ako makko a hebko to vyzera. Vidi to na mojich ociach a usmieva sa. Sneh nam vrzga pod nohami, naschval preto vytacam chodidlami, ale coskoro zistujem, ze to robi aj ked sa nesnazim a potom pridem na to, ze by ani nemusel, aby som si toho viac cenila. Ale cenim si, lebo vraj v stredu sa ma oteplovat ci co a ked sa poobzeram okolo, uz teraz sa na to netesim. Such a waste!
Ako prechadzame a husto snezi paci sa mi ako rusime panenstvo nedotknutej vrstvy snehu a nechavame za sebou iba nase vlastne odtlacky. Vidiet len to, co je osvetlene lampami a v ich svetle vidime padat tisice a tisice drobnych vlociek, ktore pokryvaju nase kabaty a ciapky.
Po nejakej tej chvili sa obratim k nemu a hovorim: „Vies co som si prave uvedomila? Vies ako mi zdy odmrzne nos kratko po tom ako vyjdem von, ked je zima? Tak som par dni dozadu zamyslala, ze potom teda nemozem byt schopna citit krehkost snehu na nose, pricom to moze byt prijemne. A teraz to citim, aj ked ho mam zmrzly! “
„Ked je to pre teba take dolezite...“ nahol a pobozkal ma nezne na nos.
„No v podstate ano, aby som sa vedela tesit z malickosti, no nie?“: )
Ideme dalej, pred nami sa vynara stale ina a ina bielava krajina, vela nehovorime, akosi nam to obom prijde narovnako akoby sa tym rozplynula ta krasa alebo by sme ju nemohli vnimat tak ako v tomto tichu. Zvihnem pohlad hore a vidim ako neustale padaju vlocky kvazi odnikadial a je to fascinujuce.
„Myslis, ze sa daju robit gule?“
„Neviem...“ zohne sa vezme do ruk trochu snehu, podide ku mne, da mi dolu ciapku a....
„Heeej, co to robis?“
„Neboj sa, nic zle.“ a vysype mi ten sneh na hlavu.
„Lol a to bolo na co dobre? “ stojim a spytavo sa na neho usmievam.
„Vyzeras ako...vianocna gula(na stromcek pozn.autora), a celkovo sa mi teraz hodis do tej scenerie “ odstupi a zacne sa tvarit akoby mal fotak a zameriaval, takto si tak šaškuje asi dalsiu minutu, ale potom si vsimne, ze uz zjavne nereagujem, opatrne ma zbavi snehu na vrchu mojho cloveka vrati mi ciapku,ktoru si este sama upravim, aby mi sedela a zase pokracujeme v ceste.
Uz vidim, ze je naladeny, vrti sa viac nez predtym, cize ma zase nieco za lubom. Zrazu sme vedla vacsej bielej plochy, ktoru priamo dopada svetlo, on pozre na mna a vravi: „Čekuj toto!“ a tak ide na tu plochu a vytvori velke srdce. Je to mile, potom vsak pride ku mne a snazi sa ma zhodit do snehu(vedla srdca), ja sa vsak nedam a obaja koncime so smiechom vo viacmenej prasnej pokryvke. Privinie si ma k sebe, co vyznieva romanticky, vsak hned na to zacne metat rukami a nohami. Nadvihnem sa nad neho a kukam nechapavo. Tak ma postavi, odstupi a ukazuje na svoje „dielo“. Velke srdce a vedla neho anjel a obidve v snehu.
„Chcel som tam mat teba, ale nechcela si sa dat tak som musel ine vymysliet ako anjelika: )“
„Aby som tam v snehovom zaveji zmrzla a nachladla co? “
„Ale niee,ved zartujem...“
O pol hodinu uz sedim zase doma v teplucku, kabat vytraseny od snehu(na konci uz som fakt pripominala snehuliaka , ukladam si do pamäte dnesny vecer a prajem si, ze aj castejsie by mohlo snezit, aby sa mohli zazit take momenty...Ale ved mozno este zajtra rano nieco biele ostane,a ak ano tak toho budem musiet rychlo vyuzit! Tesim sa: )

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu