Holé riadky, krvavé slová, keď v srdci dejú sa jatky, chceš skončiť, nie začať odznova. Nemôžeš zatvoriť viečka, možno nechceš, s privieraním pozeráš ako dohasína sviečka, veríš, že znova vzplanie, no mýliš sa, pletieš. Ako to? Lebo nič netrvá večne. Si ranený ako by ťa postrelili, no si slobodný, len tvoju slobodu prevtelili. Myšlienky sú duté, vietor v hlave prefukuje, to čo sa deje v tvojom vnútre, je to naozaj nutné? Áno či nie len čas ti môže byť kamarát v obdobiach, keď všetky dni sú smutné a keď sám seba nemáš rád. Blog 5 0 0 0 0 Komentuj