ako všetko
čo sa začať nemalo.
Tmavé dvierka otvorené dokorán,
pandorina skrinka
ktorú sme nemali nájsť.
No našli sme a vypustili tých zlých duchov
čo nám už nedajú spať,
aj keď principiálne môžeme spať kľudne,
každý to máme na čo zhodiť
veselo
a bezstarostne si kráčať ďalej životom.
Len tak.
Len tak.
Stalo sa
Čo sa mohlo(malo?) stať už dávno
a možno radšej vôbec?
Tie prebdené noci
zhmotnené do hodiny pravdy.
Boli dve možnosti.
Padla tá, čo padla.
Bodka za všetkým.
Naozaj sme to museli okúsiť, aby sa tomu dal koniec?
Žiadne iné riešenia?
Kto by si bol pomyslel že sen môže trvať tak krátko...
Že človek sa musí sklamať dvakrát aby už viac nestúpal to tej špinavej rieky?
Či to „naschvál“ nechávame tomu taký jedinečný ráz?
Pochybujem.
Just random.
Ako inak.
Nenecháme ani smietku spomienky,
nikto sa nespáli,
žiadne rozmazávania.
Fuck it!
Všetko je choré,
treba sa zbaviť myšlienok
čo ďalej?
Nepýtať sa „čo ďalej?“.
Lebo také neexistuje.
Ani minulosť neexistuje.
Nikdy v tomto prípade.
Je len ta neznesiteľná skľučujúca prítomnosť
a nechcené bytie
ale iba nachvíľu.
Ešteže stále máme ľudí ktorým môžeme veriť,
nemusíme sa upínať na tých čo sa s nami zahrávajú.
Žiadne strachy, nechceme predsa márniť časom.
Zatiaľ.
Ako mohlo niečo skrze tie roky
tak náhle
fakticky
bum!
Fin.
Akoby prevrátim stránku v knižke.
Predošlý príbeh zmizne,
Ďalšia kapitola.
Delete.
Offline.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kissmeplease
29. 12.decembra 2009 17:40
páči sa mi to, tak som sa cítila aj ja, prednedávnom
Napíš svoj komentár