(túto báseň venujem svojej sestričke,bola mi pri nej inšpiráciou

Ľudia prichádzajú a odchádzajú,

neposielajú už bozky,

ani smútočné oznámenia.

Nič.

Zľahne sa zem.

Nečakajme prekvapenia.

Zármutok

a žiaľ

kosí veselé úsmevy,

nie trávu.

Nevieš odpovedať kadiaľ,

kadiaľ ísť,

keď cesty už nikam nevedú,

iba sa stáčajú naspäť,

do nešťastia

a zúfalstva.

Mám z tej cesty zísť?

Či nakresliť si cestu novú?

Použiť pri tom kriedu?

Vraziť sám sebe päsť?

Odrezať nohu a o ruku prísť?

Všetko jedno.

Aj tak nám len jedno ostáva.

Ísť ďalej.

Bez cesty,

bez cieľa,

ku koncu.

 Báseň
Komentuj
 fotka
inconnue  28. 2. 2009 22:36
Aj tak nám len jedno ostáva.

Ísť ďalej.

Bez cesty,

bez cieľa,

ku koncu.

oplatilo sa prečítať
 fotka
roman8274  3. 3. 2009 16:36
JE nadherná ked príde sama
vzrušujúca ked tvoje telo chce len ona
Je liečitelka,telo zbaví bolesti zhýčkanú dušu očistí
Nepýta sa prečo,kedy a z kým
Večer ta pozve k pekne prestretému stolu
zoznámi ta z bratom ten bude vašim hostitelom
dlho som čakal na túto chvíľu,poctu
Na večeru ked spoločnost ti robí nechapavý boh
a jeho pekná sestra smrť
Ja takú večeru nechcem
Nechcem kecať z namysleným bohom,len si to rád rozdam z jeho sestrou smrtou
chcem mat ten pocit tu moc
Chcem vediet ako je to súložit y devkou menom smrt
Napíš svoj komentár