norím sa a padám,
neviem čo robím snáď
a či to vyjde tentokrát.
Neviem či som hore,
či len visím v spánku dolu hlavou,
veci, čo prechádzajú mojou tvárou,
vráskujú ju nemilým tvarom.
A dohorieva svieca môjho...
neviem,
len taký blábol,
veď neviem čo som
a kde sa rodím,
kde buntoší moje prázdne telo.
Ach...
keby sa mi aspon chcelo...
Kde su tie casy..
ked to vo mne vrelo
a jačalo od nedstatku
možností a taktiež spánku,
ale to nevadilo,
pretože sa to vynahradilo
a pobavilo,
vždy niečo nové prinieslo
a trochu smútku odnieslo,
niečo nechalo,
aby hnalo vpred...
Kde sa to podelo?
Prázdny tkáčsky stroj
a mláka krvi pod ním.
Čo sa stalo??
Ked už nie je môj,
dovalil sa splín.
A teraz
niekde spí šípova Ruženka
a spieva si v spánku.
A možno som ona.
Možno som ona...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár