prestáva dúfať vo svoju existenciu,
vrátená
predošlému majiteľovi
lebo mení koncepciu,
plakať bude neskôr,
keď sa preberie v cudzej posteli
opustená
bez jedla a bez vody.
Od jej postele vedú len schody,
v mysli tápa, brodí,
nespomenie si, čo tam robí.
Nemá si na čom vybiť zlosť,
nič sa tam nedá rozbiť.
Už sa to nedozvie,
ostáva tam do konca svojho krátkeho života,
ako keď už nič nedáva zmysel.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
3. 6.júna 2010 16:25
uff a teraz nejakú optimistickú
2
@johnysheek no skús písať optimisticky keď nespíš 4 dni v kuse ...ale myslím že mám aj niečo veselšie ak si dobre spomínam, to sem postupne pribudne
Napíš svoj komentár