Slnečné dni sú preč,

ako krídla morských čajok,

uniesol ich vánok,

rozplynuli sa ako dym z vodných fajok.

Nevrátia sa už viac,

nepomôžu detské oči prosiac,

nepohnú oni pevnou skalou,

nezastavia mesiac.

On-tulák

zbiera mŕtve duše,

nevidí živých útlak.

Na starosti

má už len kosti.

Mäso ho nezaujíma,

on je len zbierač,

úlohu kosy neprijíma.

Nezáleží či si herec či zememerač,

na každého prijde,

spôsobom,

že ani opatrnosť sa ti nezíde.

Krivítko ti neopraví obraz vlastnej poslušnosti.

Získaš ju len

postojom ku každodennej povinnosti.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár