Nuž...
...večer pred tým sa na našej škole konal Valentínsky ples. Áno, Valentínsky. Fakt, že bol presunutý o šesť týždňov je len obyčajný, bezvýznamný detail.
Detail...
...kvôli ktorému bolo všetko tak, ako bolo.
Detail...
...bez ktorého by bolo všetko inak, lepšie... áno, som si stopercentne istý, že by som si celú noc užil minimálne dvakrát viac.
Avšak...
...moja nálada bola proti.
...ma neznáša Osud (dokonca som niekedy i vyhlásil, že keby som veril v Boha, rozhodne by som ho neznášal za to, a akou radosťou mi do trate života kladie prekážky).
Uvedomil som si, že občas má človek tak zlé obdobie, že mu nepomôže ani liter vína či tvrdého. A v tom prípade je jediným riešením ísť až k jadru problému, až do úplnej hĺbky ľudskej duše, kde sa skrývajú korene zla.
To ma privádza k metafore, ktorá ma napadla včera cestou do školy. Netuším ako, skutočne nemám ani pary o tom, ako ma niečo také mohlo napadnúť, no dôležité je že na to (a len na to) myslím odvtedy takmer neustále.
Predstavte si veľmi veľa bielych bodiek (najlepšie sa to ukazuje na neutrálne sivom papieri), stovky, tisíce. A uprostred nich jednu jedinú čiernu, o nič väčšiu od ostatných.
Čo vidíte?
Nespočetné množstvo na vlas rovnakých alebo tú samotnú, ktorá sa od nich tak líši? Pretože moje oči sa sústredia len na ňu.
Každá biela bodka predstavuje jednu dobrú spomienku, akúkoľvek vec, ktorá vás hreje na srdci.
Tá čierna (len na ňu) presný opak.
Je úplne jedno, koľko bielych bodiek sa vo vašom živote objaví, pretože pokiaľ bude v tom strede čierna, bude čierne i všetko ostatné.
Celá moja myseľ sa upiera len na ňu a na ňu stále.
A neprestane...
...dokým sa jej nezbavím.
(Hneď na druhý deň som si zadnú stranu karisu (pre tých, čo nevedia, čo to je, stačí vygoogliť "karisblok" vybodkoval čiernou centrofixou a do stredu urobil jednu bielu. Prečo? Lebo nechcem, aby mi môj karis, na ktorý sa dívam každú školskú hodinu, pripomínal, že je všetkocelé zle, práve naopak, aby som vedel, že i keď bude môj život čiernymi bodkami posiaty, občas bude stačiť jedna jediná biela a všetko sa zmení k lepšiemu.)
A už začínam mať nervy z toho že nemôžem ďalej písať... verím tomu, že cez prázdniny si čas konečne nájdem (snáď ma kopne i múza)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
emulienkaa
27. 3.marca 2010 19:07
veľmi pekný článok, krásny nápas s tou jednou bielou bodkou..
Napíš svoj komentár