Padajúca hviezda?
Hej, to určite bude jedna. Je omnoho žiarivejšia, než ten milión nevýrazných bodiek naokolo. Má za sebou aj slabý, ale zato celým nebom sa ťahajúci chvost.
Doslova na mňa a všetkých ostatných naokolo kričí, že je padajúca hviezda a že sa na ňu mám dívať.
Haló! Pozri sa, ja som veľký rozžeravený kameň a práve letím cez atmosféru tvojej Zeme! Čum na mňa, som predsa úžasná.
To teda si, hviezdička. Fakt ťa žerem... to, ako tam uprostred tých bezvýznamných kamarátov svietiš a vyzeráš ako ich kráľovná.
Hviezdna kráľovná...
No sú tu aj iné.
Hľa, čo to práve bolo? Veď tam som práve zazrel akúsi jasnú čiaru! Tá sa však iba zablysla a zmizla. Rozplynula sa.
Nie ako ty. Ty sa tam hore ešte stále držíš. A teraz si už dokonca o čosi väčšia.
Môžem pred seba vystrieť malíček a never tomu, no ty si už rovnako veľká, ako jeho konček!
Blížiš sa ku mne. Aj ja som ťa svojou charizmou zaujal, mám pravdu?
Či ti len prišlo ľúto, ako tu v túto neskorú nočnú... či skôr skorú rannú hodinu sedím v zarosenej tráve a osamotený uprostred nepriateľskej tmy hľadím dohora?
Neľutuj ma, žiariaca Bohyňa. Ja som sem von, na tento chladný dvor za domom prišiel jedine pre teba.
Už sa nemôžem dočkať, ako ma navštíviš.
Vidím desiatky iných svetielok s chvostami, no všetky iba bliknú ako pokazená žiarovka a vzápätí sa vyparia.
Zhoria, ty ale nezhoríš. Ty si moja hviezdička.
Aj keď sa snažím hľadieť na pravé hviezdy a hľadať v nich nejaké známe tvary, vždy kútikom oka zablúdim ku tebe. Ku tvojej majestátnosti, teraz veľkej ako oko, ktoré spravím spojením palca a ukazováka.
Tamto sa podobá na štvorec...
Hurá, našiel som vlastné súhvezdie! A vedľa sú ďalšie štyri hviezdy, do bude ďalší štvorec.
To sú domy... veď ja tam hore vidím celé mesto. Jemin, tam, hneď vedľa teba je dokonca cesta!
Nečum na ne, čum na mňa! Aha, aký mám krásny chvost, nepripadá ti ako tisícka malých hviezdičiek, ktoré ma nasledujú tak nahusto, že splývajú v jedno?
A hej, hviezdička, máš pravdu.
Ty si jediná a jednou ostaneš. To, čo sa za tebou ťahá, sú iba tvoji služobníci.
Už si ako moja päsť. Ako to preboha robíš?
Vážne za mnou ideš? To by si pre mňa urobila? Kamaráti v škole mi to neuveria, to si píš! Poď sem a ja všetkým ukážem, akú skvelú kamarátku som si na nebi našiel.
Už poď, nech ti to dlho netrvá. Začína mi byť zima a... no, keďže si moja kamarátka, ja sa ti priznám, že sa bojím tmy. Je tu tak ticho a pusto, bojím sa, že niekde v tých stromoch predo mnou na mňa svojimi veľkými čiernymi očami hľadia príšery a čakajú, kým sa ich zľaknem a dám sa na útek.
Prosím, zachráň ma pred nimi! Príď, nech čím skôr môžme odísť domov
Idem.
Á super, už ťa aj počujem! Ty si teda vieš dať záležať na rýchlosti.
Trochu ma z toho svetla pália oči, no to nevadí. Že si to ty, ja si na to bez frflania zvyknem.
Wow, ako dlho sa ešte mieniš zväčšovať? Veď...
Počkať!
Čo to robíš? Snáď nechceš padnúť na mňa, či?
Hviezda!
Tam padni! TAM padni, ty nezbednica! Ja som tvoj kamarát.
A už sa doriti nezväčšuj... a nehuč a nesvieť a... a nemier na mňa!
Ja som to myslel iba zo srandy. Bože môj, nemusela si ma poslúchnuť, keď som ťa vedľa seba chcel.
Už ti asi neujdem, čo? Na to si priveľká.
No želať si niečo môžem...
Bum
Už nie si hviezdička, už si iba horiaci šuter na zemi. To si teda fakt nemusel.
Vrelá vďaka.
Želám si, aby sa aspoň tá stodola plná sena za mnou nechytila a nevzbĺkla. To by z teba susedia nemali veľkú radosť.
Akoby teraz mali... super.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
eveve
13. 8.augusta 2010 17:29
je to krásne
Napíš svoj komentár