Odpoveď je až príliš jednoduchá na to, aby ju niekto uhádol.
Medzi vstaním z postele a uložením sa spať je časový rozdiel obyčajne štrnásť hodín, no to, čo počas nich robím sa dá zredukovať do jedného slova – nič. Neberte ma smrteľne vážne, v skutočnosti vykonávam aj pravidelné návštevy kuchyne, záchodu či kúpeľne, no to je len zlomok času. Zvyšok dňa väčšinou strávim v posteli, pozerajúc sa na vnútornú stranu svojich viečok, alebo v tom lepšom prípade, čítajúc nejakú knihu.
A občas, len tak, zničoho-nič, dostanem chuť napísať blog.
Kým čítam nejaké výplody internetových autorov (blogy, Facebook, Wikipedia a všetko ostatné), premýšľam nad tým, o čom by to malo byť. Na BIRDZe je množstvo rubrík a stačí, že sa pozriem von oknom na zasneženú dedinskú ulicu a vidím x tém na písanie. No skoro vždy si uvedomím, že s čímkoľvek by som začal, nedotiahol by som to do takého konca, ako chcem.
Buď ma po troch vetách opustí múza, alebo odbočím od témy... na míle ďaleko.
Takže pomaly prezerám rubriky blogov a v mysli vyškrtávam tie, ktoré nechcem alebo z dôvodu nedostatku inšpirácie nemôžem písať. Nakoniec mi na výber ostáva skutočný alebo vymyslený príbeh a denník.
A tak rozmýšľam...
Za posledných päť dní som napísal Stratenú dušu a „trilógiu“ o Šľapke, nie je toho trochu moc? Nemal by som potrápiť myseľ a spomenúť si na nejakú udalosť, ktorú som od decembra deväťdesiatdva zažil? Alebo niekto iný, ja sa do „to si zapamätám“ situácií príliš nedostávam.
18:58 Smejem sa, veď presne pred týždňom som kamarátovi sľúbil, že o jeho nedávnom epic faile vytvorím krátky príbeh. Avšak za ten čas mi to úplne vyšumelo z hlavy, musel som sa zaujímať o dôležitejšie veci.
O pár minút nato robím veľké X cez príbehy... OK, od nich si dám na nejaký čas pauzu.
Ostáva mi denník. Ale o čom?
O tom, ako už mesiac čítam Pullmanove Temné Hmoty, a ako za deň pokročím maximálne o 50 strán (chcem si to totiž ten úžasný príbeh vychutnávať čo najdlhšie)?
O tom, ako sa celý deň hádam s bratom o úplných nezmysloch?
O tom, ako som dostal nápad napísať príbeh o Jurovi, Paťovi, Nike a Kaji i keď sa mi u od začiatku prvé tri postavy hnusili?
O tom, ako sa mi darí v škole?
O tom, ako som sa bál, že mi za vysvedčenie s priemerom 2.58 rodičia zatrhnú zajtrajšiu chatu a valentínsky ples o desať dní?
O tom, ako...
Počkať, 19:10 práve som spomenul ples a chatu, nebolo by odveci, keby som sa zmienil o tom, ako sa na tieto dve akcie teším. Vlastne po Pullmanovi to sú jediné dve veci, ktoré mi momentálne zamestnávajú rozum, presnejšie tú časť, ktorá si hovorí predstavivosť. Neprejde minúta, počas ktorej by mi v hlave nevírili obrázky toho, ako to asi bude vyzerať a ako sa budem baviť. Odpočítavam hodiny do odchodu z domu a následnú dve a pol hodinovú cestu cez Ružomberok, Vrútky a Turčianske Teplice, na konci ktorej sa ocitnem v chate uprostred lesa, ľudí, ktorých mám rád a alkoholu. A v pondelok je sviatok a štrajk zároveň; som zvedavý, či sa do večera z toho konca sveta dostanem domov.
Dúfam, že až sa vrátim, budem mať skvelú tému na napísanie skutočného príbehu. 19:25
Nie... ináč: dúfam, že dovtedy na tejto posteli neskysnem. Ako dlho musí človek sedieť na zadku, aby mal preležaniny?
To bolo k tomu, ešte mám na srdci mnoho iných vecí.
...
...
Trvá mi tri minúty, kým si uvedomím, že už nemám o čom písať. Všetky tie iné veci sú buď len obyčajné maličkosti, alebo naopak, je to niečo veľké a rozsiahle, niečo, o čom by bola škoda nepísať do samostatného blogu.
Doma pri notebooku, v škole za lavicou, dokonca aj keď sa blížim ku hranici medzi bdením a spánkom sa snažím poznačiť si každú jednu myšlienku, ktorá by sa dala spracovať do príbehu.
Je ich veľa, no radšej sa nechávam unášať vlastnou predstavivosťou a spomienkami, než by som mal premýšľať nad prípadným dejom.
Chcem napísať krásny príbeh o predstavivosti. Do budúcej nedele... a snáď budem mať takú dobrú náladu, že sa skončí happyendom.
19:48 Konečne som sa vykecal.
19:51 Opäť sa môžem venovať svojej fantázií.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ssnehulienka
31. 1.januára 2010 14:00
aaa ty citas temne hmoty ? to ej asi jedna z dvoch knih toho zanru co som citalal... take veci naozaj necitam ale temne hmoty su ppci len akosi som precitala prve dva diely a na zaciatku tretej so msa na to vysrala..
2
Hm temne moty dobre moty..ja mam rad vsetky temne vecy cetne temnych farieb, obrazkou-v a pesniciek a to skorej take klavirovky pohrebne a take kostolno-nabozenske chech! ...
Napíš svoj komentár