Prečo sa teším

Silvestrovské párty sú najľahším spôsobom dokázať všetkým, ktorí na nijakej niesu, že sú looseri.

Ani ja na nijakej niesom, sebavedomie mi tým však neklesá.

Presne pred rokom to bolo prvý krát, čo som si povedal, že nechcem oslavu nového roka tráviť doma. Dal som si predsavzatie.
Predsavzatie o tom, že radikálne zmením celý svoj doterajší život. Už som viac nechcel byť ten "tichý", ten "nerd", alebo akokoľvek inak sa to nazvať dá.

Prešlo 364 dní, a hoci budem zajtra o takomto čase doma pri počítači (vlastne stále verím, že niekde pôjdem), nič z toho neľutujem. Nechápem všetkých tých ľudí, ktorí neustále tvrdia, aký je život na **** alebo ako sa všetko do**** pri každej dobrej príležitosti.
To snáď nikto za celý rok neprežil ani jednu peknú chvíľu?

Moja spolužiačka máva často zlú náladu (nepočítam si dni takže neviem, či to sú krámy), no ani zďaleka netuší, aké problémy niekedy prežívam ja. Na rozdiel od nej si vždy poviem, že nikdy neni dôvod sa neusmiať, že stále existuje niečo, prečo sa oplatí tešiť zo života a nemať ostatné v ****.

Na môj karisblok som si centrofixkou napísal dva citáty: "It is not whether you fall, it is whether you get up again" a "believe that you are defeated. Believe it long enough and it will become true", každý na jednu stranu. Vždy, keď potom ho mám položený na lavici vidím jedno pekné životné motto a uvedomím si, že všetko, čo ma trápi sa vyriešiť dá.

Preto sa na celý rok pozerám ružovými okuliarmi, ktoré zakrývajú to, čo sa snažilo mi ho urobiť zlým. Možno bolo tých zlých situácií omnoho viac než dobrých, no poväčšine sa jednalo o ten istý problém. A keď sa niečo zlé opakuje, človek si zvykne rýchlo.

Avšak každý z tých pekných okamihov dvetisícdeviatky sa mi to pamäti zaryl tak hlboko, že ho nedokáže zničiť absolútne nič. Takže aj keď si pravdepodobne o polnoci pripijem sám, budem mať pri sebe aspoň krásne spomienky na zatiaľ najlepší rok môjho života.
Zajtra si dám opäť nejaké predsavzatia (vlastne to asi budú len pokračovania tých minulých). Hoci dobre viem, že tie ohľadom učenia sa nesplním, budem ráno vstávať s pocitom, že všetko zlé je minulosť a mám šancu veľa vecí napraviť.

Minulý rok som si povedal že:
Prestanem s počítačovými hrami - prestal som štvrtého júla a síce to bola len jedna hra, dosť mi zmenila život.
Neodmietnem jedinú príležitosť sa zabaviť a spoznať nových ľudí napriek tomu, že som trochu tichši a hanblivejší - začal som presne o dva týždne, naplno ale až po pár mesiacoch
Zabavím sa - zabavil som sa
Budem žiť - žil som
Nájdem si priateľku - nenašiel som , no to je len detail

Doteraz bol pre mňa každý nový rok lepší od toho minulého. Tento to platilo desaťnásobne.

Zlé sa končí, dobré pokračuje

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu