Rád by som robil niečo užitočné

Od dvadsiateho tretieho decembra mám právo tvrdiť, že posteľ je mojím domovom.

Keby som mal spísať zoznam vecí, ktoré som okrem každodenných potrieb robil, použil by som jedno jediné slovo - notebook. Spočiatku mi to vyhovovalo, konečne som si pozrel všetky filmy, ktoré som si nasťahoval, napísal všetky domáce úlohy alebo proste oddýchol od všetkého vonku.

Neskôr každému človeku ničnerobenie stúpne do hlavy tak, že prestane mať chuť na čokoľvek iné. Už týždeň chcem dočítať knihu, no nenachádzam preto dôvod, mám predsa ešte celý týždeň. Rovnako to je s blogovaním, môj príbeh o intuícií som pôvodne plánoval vytvoriť ako príbeh s dejom, s postavami, s hlavou a pätou. Avšak po napísaní dvoch a začatí tretej časti pomaly strácam nádej, že z neho bude aj niečo iné, než len jeden dlhý (možno dokonale prepracovaný, ale stále len) dialóg.

Celý včerajší deň som sa snažil vymyslieť tému, okolo ktorej by sa točil ďalší (normálnejší) príbeh. Avšak každý jeden nápad by sa dal prirovnať k nejakému z mojich obľúbených filmov, a ja potrebujem byť hlavne originálny. A teraz nemyslím tie krátke príbehy a poviedky, ktorých sa na BIRDZe denne objaví množstvo (nehovorím, že niesú skvelé, len ja dávam prednosť niečomu väčšiemu).

Tiež, keď nieste s ľuďmi, nestretáte problémy, o ktorých by sa dalo písať.
Následkom toto sa po čase inšpirácia stráca. Akákoľvek.
V samote a bez inšpirácie človeku odchádza elán do života.


Na začiatku som sa chcel len vykecať o tom, že ničnerobenie zabíja moju tvorivosť, no pri posledných riadkoch som si uvedomil, že týmto tomu akurát pomôžem. Už dva príbehy som totiž nechal nedokončené práve preto, lebo som si na ne nemohol nájsť čas a motiváciu. Jeden z nich na šesťdesiatej strane.
Otváram Microsoft Word a hádajte, čo idem robiť...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu