Tak si to zhrnieme

Toto je môj prvý blog, ktorý píšem bez akejkoľvek inšpirácie či prípravy. Pôvodne som sa len tak, spontánne, zo sekundy na sekundu rozhodol, že v skratke opíšem všetko, čo som tento úžasný rok prežil. Po desaťminútovom zvažovaní som si však uvedomil, že na menej než 1500 slov by som to ani zďaleka nevtlačil.
Preto to skrátim.

Každý rok je jedinečný, s jedinečnými ľuďmi, s jedinečnými zážitkami.
A práve týmto blogom chcem poďakovať všetkým, ktorí mi ho aspoň trošku spríjemnili.
Aj keď to asi nik z nich nebude čítať

Celému ružomberskému English Campu za možnosť spoznať všetkých tých príjemných ľudí a naučiť sa spolupracovať s menšími deťmi. Hýllovci, Glembovci, Bobulovci, Rajskí, Miška, Naomi, Nicole, Nika, Tomáš, Phil, Kika, Veja, Danka, David, Matúš, Jerry... díky, bez vás by som ani netušil, aká môže byť zábava bez alka fajn.

Tretiemu ročníku za lyžiarsky výcvik. Keďže som bol jediný, kto predtým na lyžiach vôbec nestál, mal som toho pred sebou najviac. No keby som nikdy nepočúval tie "to nevadí", "ideš Maťo" alebo "verím, že sa to naučíš", nikdy by som ten veľký svah nezišiel.

Počítaču, ktorý nás pred začiatkom septembra rozdeľoval do skupín, v akých sa budeme po celý tretiak učiť.

Rodičom, hlavne mame za jej pochopenie v mojej občasnej túžbe po alkohole.

Šebe za to, že.... že proste je, pretože i keď mi celý rok pílila nervy, bez nej by to bolo príliš obyčajné.

A všetkým ostatným, bez ktorých by som si tento rok nevedel predstaviť.
Adam, Adamko, Sečky, Rišo, Nika, Evka, Tánička
Timo, Filip, Mišo, Soňa
obaja Marekovia, Kubovia, Kubi, Luki, Mišo, Koky, Matúš, Peťo, Jaro, Norko, Nicole, Anka, Paťka, Žanet, Maťa, Shanelle, Veronika, Romanka.... a všetci ostatní

Johnymu za to, že musel ísť cez imatrikulácie domov

Sečkymu za úžasné pesničky a albumy.

Knihám a filmom za inšpiráciu.

BIRDZu za priestor.

Vďaka

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu