Minulú sobotu som si povedal "dosť depresívnym blogom" a ono vám to namôjveru i vyšlo . Hneď od večera toto dňa sa mi stala jedna milá vec, od ktorej sa začala odvíjať moja kvázi dobrá nálada.
No... skôr by som povedal, že tá vec moju zlú náladu zabila, nie len prekryla.
Je zvláštne, ako práve v momente, keď to človek najmenej čaká, príde niečo alebo niekto, kto to svojím spôsobom obráti k lepšiemu.
Nie, nie je v tom skrytý význam
Okej, druhý a tretí odstavec vôbec nesúvisia s...
Ani pondelok, keď som bol dlhšie v krčme (skoro), než v škole a mal sa dobre, s tým nemá skoro nič spoločné, a predsa to sem napíšem.
...tým, čo som robil včera a čo ma vlastne donútilo tento blog napísať, no keď už píšem o krajších veciach, bola by škoda to sem nedať.
Takže sa konečne dostávam k pointe, ktorá znie takto: VČERA SOM SKÁKAL NA TRAMPOLÍNE! Hej, hodinku a pol sme si so spolužiačkou (ja mám za spolužiaka každého z našej školy skákali na trampolíne v istej pizzérií, pár sto metrov od našej milovanej školy . A poviem vám, i keď mi dnes ráno mama zafixovala krk, lebo som ním nemohol poriadne krútiť, i keď som po Táničke ako idiot opakoval a skončil s rovnako (ak nie ešte viac) špinavým a mokrým zadkom, i keď som domov prišiel až o pol deviatej, bez možnosti sa posledných desať hodín najesť, bolo mi v podstate dobre.
Neľutujem, že som sa kvôli nej kľudne prešiel 30 kilometrovou okľukou, kým som prišiel domov
Hlavne, že je svet opäť raz ružový. No... povedzme, že sa zružovieva. Netuším, čo sa stane zajtra, či v pondelok, no neverím, že sa do konca roka budem ešte niekedy depkovať, ako predtým.
Ináč, už som pri salte dopadol presne na nohy ľudia!
Po asi piatich týždňoch oficiálne končím ďalšiu (hoci len kratučkú) kapitolu svojho života, a po štyroch mesiacoch končím celé to posraté obdobie.
ČA.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ssnehulienka
5. 6.júna 2010 13:52
kokóóó so mrada ak som dopomohla (ale nespomenul si, že tánička DALA salto
Napíš svoj komentár