Všetci asi poznáte ten šiši zvyk, že 1.5. sa ľudia olizujú pod čerešňou, že? Hovorí sa, že máj, lásky čas, sa nedá začať ničím lepším, než pusou pod týmto stromom. Vraj (vraj slight_smile: to znamená, že človek bude mať šťastie v láske po celý rok...
Veriť tomu asi neverí nik, no má to v sebe nádych romantiky. NEHORÁZNY!
Povedzme si rovno, koľkí z nás to dneska praktizovali? Jeden, dvaja zo sto? No podľa mňa ani to, fakt.
A prečo to vlastne píšem? Pretože ja som jeden z tých "šťastlivcov", ktorí dnes napriek všetkému ostali doma. Nechcem opisovať všetky detaily všetkého, čo sa okolo mňa deje, avšak mám silný pocit, že aspoň niečo z toho musím spísať do blogu a sharovať to s ostatnými.
Začalo sa to asi pred týždňom, keď som kamarátke (ahoj, viem, že si to do 24 hodín prečítaš okolo polnoci do facebook chatu napísal niečo ako: "teraz mi to je fuk ale za par dni budem isto zúfalý z toho, že pod tou čerešňou skončím sám... poznám sa, viem ako to bude pokračovať".
A namôjveru i pokračovalo
Už v utorok som si cestou zo školy (hej, vďaka tej fotke!) začal všímať, kde všade na trase Sučany - Ružomberok rastú pri koľajniciach biele stromy. Netuším, koľko z nich boli skutočne čerešne, no napočítal som ich skutočne mrte. A popritom som začal čoraz viac myslieť na to, že v sobotu ostanem celý deň sám.
Čo už...
Nasledujúce ráno som rozkvitnutú čerešňu videl v každej druhej záhrade, každých pár metrov ten prekliaty strom niekde stál. Keby mali rastliny tvár, tieto by sa mi asi smiali do očí.
Ježiši je to len obyčajný deň. Bojkotoval som valentína, prečo ma potom toto tak bere?
Už mi z toho prepína. Dnes som si po krátkej prechádzke vonku do mobilu odfotil asi 5 čerešní, síce netuším načo, ale odfotil.
Dôvod? To by ste odo mňa chceli príliš.
Ach jaj.
Vlastne som tento blog začal písať len preto, lebo mi to niekto poradil . Bolo to myslené len zo srandy, no teraz po šiestich hodinách som si to nejak zobral vážne k srdcu a rozhodol sa to zvečniť na internete.
Je 20:28 a ja som desperate (neviem si spomenúť na slovenský ekvivalent slight_smile:, pretože sa mi pán Osud opäť raz smeje do očí.
Som desperate, pretože keď som už mal dnes tak veľa volného času, neprinútil som sa k písaniu svojej najnovšej poviedky (podmienkou súťaž je, že nesmie byť nikde zverejnená, inak by som ju tu potom dal).
Som desperate, pretože k tej krásnej čerešni, na ktorej fotke som tagnutý, asi v živote osobne nepôjdem.
Po Bodkovanom svete som si povedal, že už nikdy nenapíšem osobný blog vyjadrujúci moju zlú náladu ... no stáva sa, snáď nabudúce.
Už som z toho celého šiši, chcem si konečneľahnúť na trávu - vypnúť, zbaviť sa všetkých myšlienok. Nechať život naokolo plynúť...
...a snívať, že jedného dňa si ma teta šťastena konečne všimne.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
adka279
1. 5.mája 2010 20:49
náhodou ja som sa bozkala a hneĎ trikrát s frajerom a s kamoškami sme sa pre tú srandu
3
hej už viem ale díky ... bolo by mi to trvalo 10 sekund si zistiť ale nechcelo sa mi
4
fotit ich do mobilu,sledovat ich ocami z vlaku, ved ty si paranoidny Maťkoslav
fotit ich do mobilu,sledovat ich ocami z vlaku, ved ty si paranoidny Maťkoslav
5
asi hej ale prave ma napadla celkom dobra myslienka o poviedke s ceresnou... este je to len v zarodku no.
6
Obávam sa že tú paranoidnosť som na teba nelepila ja ale čo už aspon tu máme pekný blog a máš prehlad kde všade su ceresne(síce v lete zistíš že to boli aj slivky, jablone a hrušky)ale my zato nemožeme že všetko vyzerá ako čerešna však? takže tak a ja ti raz tú čerešnu na kt. si tagnutý ukážem....aj keď to nespnlí učel aspoň si ju obzrieš
Napíš svoj komentár