cvak
Máj tisícdeväťstodeväťdesiatštyri. Tá nízka dvadsiatnička je moja mama na pôrodnom. Začína kolotoč. Narodil som sa v Bratislave v takej malej nemocnici pri Modrom kostolíku. Teraz by ste ju tam márne hľadali. Keď ma uvideli lekári, tak sa to tam rozhodli radšej zatvoriť. Neviem, čo tam je teraz. Asi nič.
cvak
Päť rokov. Chodím do škôlky. Bratia tam nechodili, lebo mama pracovala doma, teda sa o nich mohla starať. No keď začali chodiť do školy, tak ja som doma vyvádzal, že chcem ísť za nimi. Vždy som vyvádzal. Mama mi vyhovela a dala ma do školy - materskej. K tej hračkárskej tatrovke, čo ju držím v ruke, sa viaže taká smutná príhoda. Mali sme doma prítulnú andulku a ja som sa s ňou chcel hrať. Pri jednej takej hre som ju tou tatrovkou prešiel a andulka na druhý deň zomrela. Chúďa.
cvak
Košice. Bol som tu až mesiac, mohol som keďže som ešte stále chodil do škôlky. Zobral ma sem otec a bývali sme u jeho partnerky alebo milenky, alebo ako to nazvať. Vtedy som to nechápal. Nechápal som ani to keď sme prišli domov a mama kričala na otca, že od nej na mesiac zobral jej dieťa. Dala mu niekoľko faciek, chytila ma za ruku a utekala. Ťahala ma za sebou a ja sa snažil držať s ňou krok. Zmätok v hlave sa stupňoval keď mama vravela aký je otec, otec vravel aká je mama. Ešte som netušil, že za pár rokov sa ma psychológ opýta u koho chcem bývať. To však predbieham, to bude v inom slide.
cvak
Prvý stupeň ZŠ. Bolo vcelku fajn. Každý rok nová učiteľka. Škola v prírode. Nerozluční kamaráti - Vladko (ja), Tomáško a Paľko. Ktovie, čo je s tými chalanmi. Už som ich roky nevidel.
cvak
Piaty ročník. Zmena kolektívu, lebo ma hodili do výberovej triedy. Nedokážem si predstaviť aké hrozné to muselo byť v tých nevýberových. Spolužiaci boli idioti, ešte v tom piatom ročníku som sa snažil sa s nimi rozprávať a "skamarátiť", no neskôr som zistil, že to s nimi nikdy nepôjde. Vidíte tú dlhovlasú dievčinu vzadu? Viki. Moja prvá platonická láska. Ako jedna z mála spolužiačok, bola so mnou celých 9 rokov. Asi tri roky sa mi páčila. Myslel som si, že som zamilovaný. Teraz chodí s iným bývalým spolužiakom zo ZŠ. Nech im to vydrží.
Ešte to neprekliknem, lebo v tomto roku sa udialo viacero vecí. Chodil som na skaut a napríklad rodičia sa konečne rozviedli. Všetci traja sme sa presťahovali k otcovi a jeho novej priateľke a jej synovi. Mama sa odsťahovala do garzónky, kde doteraz žije sama. Zmena kolektívu v škole a zmena domácnosti bola bolestivá. Ešte ma dali do izby k tomu synovi a bol som menej s bratmi. Nikdy som si k tej žene nenašiel cestu, a to prešlo 9 rokov. Nikdy som sa už doma necítil ako doma.
cvak
Tu už sa odsťahoval brat do Brna, Nezvládol to tu a utiekol. Ďalší s pokorou znášal život v našej domácnosti. Vidíte toho chalana tam v rohu? Ten sa ma na základke snažil šikanovať...včera mi doniesol pizzu, ktorú som si cez telefón objednal. Každopádne ešte sa nebudem smiať. Neviem ako skončím ja.
cvak
Konečne odchádzam zo ZŠ. Lúčim sa so spolužiačkami. S nimi som si trochu rozumel. Keďže som sa viac rozprával s nimi než s chlapcami, tak ma niektorí považovali za gaya. No ja som vedel, že som iba na dievčatá. Po Viki bola Maťa. Mala krásne hnedé oči a všetci ju chceli. Až počas strednej ju získal iný spolužiak zo ZŠ. Nebola to výhra, vykľula sa z nej sviňa, ktorá ho podviedla. V osmičke to bola ryšavá Karin, ale to bolo výnimočne naopak. Ona bola deviatačka a snažila sa ma zbaliť. Ja som sa na to nejako necítil. V deviatke prišla spolusediaca Lucia. Teraz tak trochu nechápem, čo som na nej videl. Asi som s ňou strávil iba príliš veľa času.
cvak
Tak sme na strednej, tá bola super. Síce som na začiatku mal problém sa zaradiť do nového kolektívu, no potom to bolo fajn. Prvý polrok som nechápal, ako môžu byť na škole samí priateľskí ľudia, taký rozdiel oproti základke. Aj učitelia učili s radosťou. Koncoročný výlet, exkurzie a iné cesty.. všetko som si užíval. V Ríme som sa zoznámil s Klárou. Cez leto som s ňou a jej mamou bol v Taliansku a v októbri - po pol roku - sme sa dali dokopy a ďalší rok som sa venoval prevažne jej.
cvak
Tu sme zase spolu. Už to nie je OK. Úplne ma vyciciavala a ja som to nevidel. Musel som si nasilu zatvárať oči, lebo inak si to neviem vysvetliť. Myslel som, že takto to má byť. Takto to je keď sme zamilovaní a ešte k tomu po prvý krát. V jej rodine som vždy cítil, že medzi nich nepatrím. Hádam, že láska to zvládne, však tá hory prenáša. Ďalšia dovolenka cez leto. Už aj s mojimi fotríkovcami (tak som vždy volal otca a jeho priateľku). Koncom augusta mi povedala, že si našla náhradu a ja som to vcelku ťažko znášal. Otvorili sa mi oči a pochopil som. Povedal som si, že už nikdy nespravím to, čo vtedy. Cítil som, že potrebujem oporu, ktorú som doma nemal a medzi kamošmi sa ťažko hľadala.
cvak
Začala škola a ja som sa do nej ešte viac ponoril aby som unikol. Venoval som sa fyzike a dostal sa na prvé súťaže a sústredká. Na nich som spoznal ľudí ako ja z celého Slovenska. Ľudia, ktorí dali môjmu svetu nový rozmer. Predošlé leto som ešte s jedným spolužiakom šiel na dvojdňovku do Malých Karpát. Toto leto som však už bol na jednom sústredku, ďalšej dvojtýždňovej akcii z fyziky, potom som sa sám vyše týždňa túlal mestami a kopcami severovýchodného Slovenska a potom šiel s nimi na ďalší tábor. No dobre, na tom východe som nebol vždy sám. Šiel som aj za Natáliou, no iba na dva dni. Okrem zvláštnych modrých očí ma k nej pútal jej pohľad na svet. Taký nevinný, naivný... ako z iného sveta. Bola až exoticky odlišná oproti tomu, čo som poznal z Bratislavy. Síce sa protiklady priťahujú, ale to v živote nestačí. Potom ešte prišla slečna S, ale k tej sa nemám chuť vyjadrovať. To je osobné zlyhanie.
cvak
Nedá sa mi opustiť strednú bez nej. Ale toto je naozaj iné - kamarátske. Alžbeta bola asi dva roky mojou najlepšou kamarátkou. Prechodom na výšku som s ňou stratil kontakt, ale aj tak jej patrí veľká vďaka. Dva roky so mnou znášala všetky ťažké a aj príjemné chvíle. Ťažko sa opisuje ten zvláštny kamarátsky vzťah, čo sme spolu mali.
p>cvak
Maturita. Päť odpovedí a päť jednotiek. Netešil som sa keď som odchádzal. Chcel som zostať. Ďalšie leto a dve hrebeňovky a cestovanie po Slovensku. Potom prišla vysoká škola, ale to neviem zhodnotiť ešte. Čerstvé veci sa ťažko hodnotia. Nie som schopný s nadhľadom rozprávať o svojom poslednom roku, spolužiakoch ani o tej úžasnej slečne so zelenými očami.
p>cvak
Ďakujem za pozornosť. Pásmo skončilo a choďte domov si písať svoje.
Skutočný príbeh
Komentuj
9 komentov k blogu
5
@skvrnka vďaka len ma hnevá to "p>" ... nejako sa mi to blbo skopčilo a hlúpy birdz asi nedovoľuje dodatočne upravovať blogy...
9
@vlado905 ved blogy ako si poriadne zatrtkat I az VI... niekedy to mozno aj dokoncim nie je to sice slideshow, ale.. ale...
Napíš svoj komentár
(Ivka)