Kvílivý ston smútku
tetovaný večnosťou pod kožu…
Podrezaný morálny baránok nevinnosti
si cení kosti mŕtvych mýtnikov prázdnych dráh.
Razí pach nepráva z prehnitej spoločnosti.
A z poľa cností klíčia len detské rúčky…
(ako nedeľný múčnik posypaný mandľami…)
No než oni porastú do zberného dorastu,
zotne ich kosec túžby, chtíča, mamonu.
A tie, čo jatky prežijú, pretrpko zastonú
odsúdené k samote trýznivej…
Vlčie zvyky, hyenovité predsudky
Pre suky vo výpredaji lacných atráp
A ty, primát, pomedzi ne sa natráp,
kým staneš sa človek človeku katom
vo veku na tom predurčenom…
Vládne hmota už predlho pevným žezlom,
pokorného sluhu si spravila z ducha.
Idea na zmenu tohto stavu zdúchla
s posledným štekajúcim: „len mi vôľu nezlom!“
Tak teda, človek, v úpadku odstátej doby
Si jatrivý, no vo svojej podstate dobrý.
Kričiaci zúfalo na druhého „Ecce homo!“
Však tvoja duša na tú skazu nechce promo?
V hĺbke v nás ukrytá kríza
urputne zíza a cerí zubiská
zafarbené lacným rúžom.
Po bozkoch s márnivosťou zatíska
danajské dary spečatené
hrbom stareny menom smrť.
Tak si obdarený venom tvrď, že si večný.
Rečni si tie svoje bájne sebaklamy.
Okradni, vylúp na úkor druhých svoje curriculum vitae.
Potvrď to statusom, že ťa koja múry vôkol zhnité.
Tie temné múry, vystavané iba tebou svojpomocne,
na ktoré si logá svojich tímov lepia tie hyeny mocné…
Hej, ty, človek!
Si vôbec akým si býval?
Nie si len kalikou?
Nie si len tým,
čo trpieť si navykol?
Nie si len tieňom svojho tieňa?
Nie si len tým, čo si o tebe druhí mienia…?
Vytrhané krvavé city naskladaj si do truhly
Nech všetko ľudské v tebe navždy dotrúchli!
Predaj chrbtovú kosť na blšom trhu
za výhodnú cenu na vyššom dlhu.
Zotroč si zvyky vechsláka duší
nech láska tuší, že si jej ukázal „fakera“.
Zákerná bude tvoja samovražda
pri tanci konkubín príležitosti
z ktorých chce byť dámou každá...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.