po sto nevydarených pokusoch,
zahajujem láske ignor
ako reklame na Knor
Instantný čas postupne ma núti
v zákutí prehodnotiť vlastné zásady,
no keď si ku mne nahnutý,
ťažko ladím necitné fasády.
Podlomená nežnou mrchou,
želám si, aby si už zdúchol
z vnútra v srdci zakopaný
za bolestnými zákopami
Keď odídeš ozaj, zaklop ani
tri zámky, ani mreže...
...citu sa nedoreže,
kto by to chcel skúšať,
budem vraždiť muža,
čo mi zase zlomí nádej,
do „sekáča“ s citmi zájdem.
Predám dušu na puzzle
„zľavnené“,
tak daj pokoj,
zvládneme,
čo sa nedá
a ja bledá
anémiou z lásky nedostatku
vrátim Bohu nenávratku
do raja.
(s jogurtom od Raja??
Absurdnosť už ma neľaká
a s istotou bedáka
si do rána
jazvy doráňam
zo zlomeného srdca,
klince tupé grcám
z pokorenej hrdosti.
Dostih za ňou vyhlasujem,
nech mám silu hostiť
celoduševné pátranie,
dnes ľúbim, zajtra nie,
pod sloganom
kto z koho
láska a rečičky sladké ako karamel
alebo sklamanie nutné plné paralel.
Prosím, podajte mi žilou paralen
na horúčku z tohto zmätku
A za srdce kameň zameň,
výkrik hlasný plný zámen
ty, ja, MY?
Jamy osudné
Odsúďme
ako outsidera Judáša vlastné svedomie...
Že niet „pravej“ lásky, celý svet to vie...
A tak píšem veršom závet,
nech zaženiem lásky háveď,
čo mi túto trápnosť písať káže,
páči..., z mojej blbosti sa nažer!
Tak už zmizni!
Nevidíš?
Žíznim...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
michalda
21. 11.novembra 2010 15:01
mne by sa to páčilo viac keby boli tie verše dlhšie, ale veľmi pekné... páči sa mi v tom tá zakomponovaná sebareflexia
2
ďakujem , tou krátkosťou veršov som sa snažila len zvýrazniť nástojčivosť, že sa potrebujem niečoho zbaviť, ale možno je to fakt zbytočne urýchlené...
Napíš svoj komentár