A kde sa kukneš, kvetiny! Sviatky, zamilovaní, vône, hyacinty, na a môj snehuliak že sa váľa po zemi, to je každému jedno. Vlastne už sa neváľa, on zomrel Protivné slnko! A to teplo, fuj! Tráva, stromy, čo už každému z toho šibe? Nebolo lepšie, keď bolo všetko pekne zamrznuté? Ľady popraskali, cesty vyschli, čmeliak už bzučí jak sprostý, babiská sa dožadujú snežienok... a ešte čoho to? No fuj, že lásky, taká hovadina! Človek aby sa kvôli tomu aj usmieval, či čo. Mňa raz na jar šľak trafí z toho optimizmu. Pôjdem k doktorke, nech mi niečo predpíše, nejaké anti-optimizíva. Do Veľkej noci chcem byť hluchý, slepý a odolný proti rozmnožovaniu. Snáď sa dožijem tej pokojnej studenej zimy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár