Je to mega komplikované, mierne prekombinované, čo uznávam, možno by to na googli translator azda účinne nedokázal ani preložiť ako tak, a bojím sa, žeby mi vypovedal službu celkovo, ale predsa len keďže mám veľmi rád domotané psycho otázky, dovolil som si v túto večernú hodinu trochu prekombinovať, zakombinovať nejaké možnosti. Mimochodom, človek má väčšinou na výber niekoľko možností, a práve to niekedy definuje ten samotný proces sebaprijatia v takom zmysle, akom ho prezentujem, a pokúsim sa toto obtiažne myslenie vysvetliť po svojom.
Väčšina z nás si myslí, že voľačo vie, ale pritom nevie nič. Približne v tejto forme to vypovedal tak srandovne jeden nepísaný komik, ktorého zvukové nahrávky sú priam legendárne, a niekedy si ich vypočujem. Nie pre tie nadávky, ale zo srandy.
Nespomenul som ten citát v úvodnej vete predchádzajúceho odstavca len tak pre nič za nič. Tento bohabojný výrok svedčí predovšetkým o tom, že človek vo svojej podstate je len úbožiak, ktorý v celkovom dôsledku samostatne nedokáže nič, a na všetko potrebuje pomoc. Či to nazvete ako ja napríklad, pomoc Božiu, alebo pomoc zhora, prípadne nadprirodzený zásah, možno čokoľvek nevysvetliteľné, čo sa deje medzi nebom a zemou, zasiahnutie nejakej neznámej sily, alebo entity, opakujem, ja to vnímam ako dané od Pána Boha a podobne, je už v podstate jedno. Isté však je, že nejaký impulz prísť musí.
A to, či človek koná správne, alebo nie, vyplaví sa na povrch až po čase.
Jestvuje veľa z nás, ktorí konajú zlo, a myslia si, že robia tú najsprávnejšiu vec na svete. Vezmú opraty rozhodovacieho procesu do vlastných rúk, pričom neuvedomujú si sami dôsledky svojho nepísaného spasiteľného účinku, ktorému sú znenazdajky vystavené celé jeho okolie, alebo azda len jeho najbližší, alebo v pracovnej sfére jeho podriadení.
Človek ktorý si nedokáže vykonať spätne akúsi sebakontrolu sa viac menej rúti do psychického sebazničenia. Práve preto som rozpoznal proces stupňov sebaprijatia, ktoré teda zaiste jestvujú, ba čo viac. Jestvuje ešte aj ich skrytý zmysel, práve preto, že nič sa nedeje a nekoná len tak samo od seba, bez príčiny, bez toho, aby to malo napríklad v budúcnosti nejaké následky, aj keď sa to veľmi nedá dokázať. Mahmut kedysi písal o zákonoch spätného účinku, ktorý pojednáva približne o tom, že všetko sa nám raz vráti.
Potrebuje človek žiť z plných síl? Potrebuje na všetko využiť všetok potenciál, ktorý má, duchovný, duševný, materiálny, alebo materialistický? Potrebuje ich využiť, zužitkovať, či skôr pretaviť to všetko do akejsi reality, aby mohol predovšetkým komplexne zhodnotiť svoju osobnosť, na čo má, na čo nemá, v čom možno treba ešte popracovať a zamakať, aby som sa dostal na nie takú úroveň, ako ma chcú vidieť, ale na takú úroveň, kde chcem byť ja sám bez nejakého vonkajšieho nátlaku, bez nejakej nezdravej sebamotivácie, kde človek stráca reálny pohľad na seba a okolie, prostredie, v ktorom sa práve nachádza, v ktorom potrebuje proste rásť, rozvíjať sa, potrebuje čosi budovať.
Videl som minule veľmi pekné motivačné video, kde chlapík, celkom vymakaný, rozprával o to, aby si každý deň proste niečo vytvoril. Aby si makal na sebe a využil všetok potenciál, ktorý máš v sebe. Najprv som ho považoval za človeka, že fajn, že to rozpráva, ale ako sa to dá dosiahnuť, ale ono to funguje.
Problém všetkého je to, že človek, ktorý má obmedzené myslenie, a nechce prijať seba samého so svojimi nedokonalosťami ako v prvom bode, a začať pracovať na ich odstránení, aby si sa vôbec niekam pohol, nepochopí z toho vôbec nič.
Každý rozpráva o tom, ako musíš ten prvý krok spraviť ty sám, ale nik ti nedá námet na to, ako máš odstrániť tie účinné prekážky a bariéry, ktoré máš nastavané, a ako ich zboriť, pretože tie ti bránia vykročeniu dopredu.
Istý slogan hovorí o tom, že človek sa nebojí otázky, ktorú položí, ale bojí sa skôr odpovede. Je to dosť hlboká myšlienka, ktorá ma pred rokmi veľmi oslovila, a je veľmi pravdivá, a dá sa zodpovedať len vtedy, (alebo predpokladám že vtedy) keď človek bude vidieť nielen tú odkráčanú cestu, ale predovšetkým ten zmysel tých úspechov, nedostatkov, pádov, prehreškov, previnení, ktorého sa všetko dopustil, aby to raz a navždy zahodil a vykročil správnou cestou.
Týmto blogom by som chcel poslať inšpiráciu predovšetkým tým, ktorí to najviac potrebujú. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár