Byť šťastnejším

Rozhodol som sa pridať článok opätovne ako recenziu na článok s takmer identickým názvom, a takto vprostred vianočného obdobia sa trochu zastaviť. Prežívam naozaj krásne sviatky, čomu som rád, a vďačím Bohu za mnohé dary, ktoré sa mi dostalo. Ešte by som chcel doplniť, že vianočné sviatky ešte stále trvajú, hoci aj pre mňa odo dnešného dňa už začala práca ale ja som zvyknutý, a viem, verím, že to takto má byť.  Snažil som si naozaj oddychnuť, čo sa mi našťastie podarilo. Ako som teda starší, cítim na sebe, že aj ja proste pomaly zrejem, dozrievam, pretože dozrievanie je proces a zrelosť je stav. Stav, ktorý sa teda nedá dosiahnuť okamžite akoby mávnutím čarovného prútika, ale je to proces ktorý vyžaduje značnú dávku miery trpezlivosti.

Ako som sa teda dočítal v článku, vystanoví nám otázka, či sa máme zmeniť, prejsť akousi duchovnou, duševnou transformáciou, rekonštrukciou, pričom ospravedlňujeme naše priestupky a chyby, ktoré sa teda bežne stávajú.

Čo by som k tomu chcel napísať. Pred nejakým dôležitým rozhodnutím, ešte skôr ako tak učiníme by sme sa mali poradiť. Mnohí si myslia, že keď prišla do ich života prvá šanca, tak majú nárok sa, celkom prirodzene, rozhodnúť sami, prevziať teda na seba plnú zodpovednosť, ktorá teda z toho logicky vyplýva. Je to pre štart dobrý krok, avšak chyba môže nastať, kedy to stále vnímame akýmsi romantickými očami, azda vzdialenejšej verzie realizmu, ktorý príde neskôr.

Niektorí si pod pojmom šťastie predstavujú spôsob, ako sa konečne vymaniť z prostred nejakého komzervativizmu, ktorý ich robí neslobodnými predovšetkým ešte v štádiu v rovine uvažovania, zmýšľania, nie to ešte v schopnosti samostatného rozhodovania. Nedá sa proste pojem šťastie akosi klasifikovať podľa nejakých poučiek z občianskej náuky, a filozofia mi v tomto pripadá síce ako skvelý návod, lebo ma prinúti na to rozmýšľať do schopnosti uvedomenia si jednak hodnoty a jedinečnosti seba samého. Prejaví sa to mnohorakými spôsobmi, ako odčlenenie sa napríklad od stereotypu, ktorý sme si sami vytvorili, alebo sa vovšetkom snažili len prispôsobiť.

Prispôsobenie sa niečomu nemusí nás robiť šťastnejším, pretože niektorí sa prispôsobujú celkom radi, ale len preto, lebo nie sú schopní v danom mieste a okolností napríklad samostatne fungovať, a tento nazval by som to deficit v podstate na nás môže mať priaznivý dopad, pretože sa dokážeme razom a bez dlhšieho premýšľania a rozhodovania začleniť kdesi, kde cítime, že je naše miesto. Ale z akejsi pohodlnosti, váhavosti sme tak nespravili. A isto sme nespravili dobre, a neustále odďaľovanie môže spôsobiť pravý opak, čo píšem.

Miesto plánovaného stavu šťastia budeme pociťovať akúsi bezmocnosť. Nemusíme nutne byť nešťastnými, ale práve ten pocit, že človeku čosi uniká pomedzi prsty, neschopnosť sa s čímsi dôležitým vyrovnať, prijať, čo môže znamenať dlhší proces a časový úsek môže privodiť stav akejsi osobnej krízy. Toto všetko sa môže udiať, ako teda spomínam začiatkom tohoto článku, kedy budeme po svojom vysvetľovať a ospravedlňovať naše chyby, kde sa bojíme postaviť sa voči nim, čeliť im po svojom. Ak mám vyjadriť ešte niekoľko myšlienok. Naším problémom niekedy je aj ten fakt alebo skutočnosť, že v akomsi priaznivom období hľadáme akúsi príčinu, ktorá by mohla mať mierne deštrukčný vplyv, niečo ako vystavenie záručného listu pri kúpe nového tovaru. Ak je niečo čisto nové, ako sa niekto môže zaručiť za bezproblémový chod a jeho využitie aj za cenu, že sa s predmetom bude naozaj odborne zachádzať, manipulovať.

Ešte krátka reflexia na záver článku. Nie je celkom jednoduché zadefinovať, čo je šťastie a ako je to byť šťastným, ale zato viacerí vieme, a to je možno akýmsi paradoxom, ako je to, keď človek prežíva možno nešťastie, a stav, kedy nie je šťastný, hoci nemusí to okamžite odkazovať na to, že je nešťastný.



Na záver by som vám chcel popriať radostné prežívanie týchto sviatkov, aby aj tieto dni sme vnímali ako dar a spraviť svoje okolie šťastnejším a lepším. Ešte krátky postreh. Zistil som minimálne na sebe, a niekedy aj z rozprávania ostatných, že človek je šťastnejší nie vtedy, kedy všetko dosiahol, čo si pred časom zaumienil, ale vtedy, kedy si uvedomil, že nie je pánom nad všetkými situáciami, a že niekedy je dobré nechať veci, ako sa hovorí, plávať.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu