Pokojný večer na vršky sadal. Jemná, krásna čistota prírody. Tajomná, mysteriozna, neprebádaná. Slnko, hviezdy, mesiac, voda, bez ktorých život neexistuje.  Jeseň dáva posledné zbohom a na tron si sadá kráľovná zima. 


No, kus poézie na úvod nezaškodí. Prechádzka zimnou krajinou je pre milovníka prírody tým najlepším potešením a vzpruhou. Pomaly si vykračujem parkom, a tu zrazu zbadám srnky. "nie sú hladné? "
No sranda ako sa dokážu o seba postarať. Dve srnky vedľa seba, mláďa i matka starostlivá. Len tak na úvod, to jest abstrakt. Vyžívam sa v rom, priznám sa. Príroda- krásna, panenská, neprebádaná, tajomná.

Tam, kde slnka dáva priestoru vyniknúť svojmu jasu, svojmu lúču, tam kvitne žitot, tam pôsobí blahodárna sila prírody. Pralesy. to sú pľúca plánety. Tajomná zeleň, ktorá v sebe skrýva a zároveň pomúka život. 

Ako dve strany podivnej mince, ktorej rub aj líce naraz vidíme. Starostlivý horár rázne vykračuje zasneženou cestou- Ech, čo tam potom že je mi zima. ešte že ma hreje láska k prírode. Ten úžasný bezbariérový pristup.

"moj pohľad, moje oči sa nikdy dokonalejšie nenasýtia pohľadom na krásnu tvár tej vznešenosti. 

Toto všetko je pre nás. A predsa za touto krásou Niekto stojí. Niekto bez ktorého by to nebolo ono."Kto dáva pučať sviežej rannej tráve? Kto dovolí nasýtiť drahu matku Zem živitodarnou kvapkou H2O? Nevýslovná, nepochopiteľná a dokonalá krása sa skrýva v ľudských srdciach.
Keby som tak vzlietol nad oblohu a uvidel všetky krásy sveta. Ako jeleň

dychtí za vodou z prameňa, tak aj moje oči sa chcú dokonale nasýtiť pohľadom na najdokonalejšiu harmoniu, v ktorom každý tvor je potrebný. Veď aj lastovička si nájde miesto, kde vkladá svoje mláďatá. Ako keď orol durí k letu svoje mláďatá. 

Dychtím za vôňou vianočnej borovice. Teším sa pri pohľade na rozkvitnutú majovú čerešňu, v ktorej prúdi neustály duch života a sily. Plesám nad krásou farebného sadu jabloňe pri zbere. Uroda, čo skrýva pokrm pre ľudí, ktorí sa s láskou o ňu starajú. Ešte aj slnko je v našich službách a pre naše potreby.

Príroda sestra naša, nech sa údiv náš unáša,
Toja krása nech každý čas dosvedčí,
že to náš Pán sa stará a moje srdce za to vďačí.
Nech je pochválené každe dielo zeme,
čo oživuje slepé, krivé, nemé
Pre lásku nech kvitne v nás
teraz i v každý čas.
Priateľ lesa







 Vyznanie
Komentuj
 fotka
athelasil  26. 4. 2009 13:54
pekny blog,ten zaciatok bol najkrajsi.ja ze to je nejaky pribeh a to je uvaha,ale pekne,aj ta basnicka na zaver...
 fotka
vreskot000  12. 5. 2009 21:29
dakujem pekne, ani som nečakal, že to niekto skomentuje
 fotka
layla20  22. 10. 2011 16:43
zlaté
Napíš svoj komentár