Vreskot000: Čo robiť?

Po dlhšej dobe sa vám všetkým opäť ozývam... To čo vám napíšem som zažil, a ešte teraz mi behajú zimomriavky po tele... Žeby náhoda? Ťažko povedať, aj keď som triezvy, teda mám zdravý úsudok o veciach, a nepripúšťam si len tak niečo.

Začalo sa to pred niekoľkými rokmi, asi 5, som sa zoznámil s jedným perfektným človekom. Ten mi skutočne ukázal, čo je to opravdivá viera v Boha, vernosť, vytrvalosť pracovať na tom, aby človek vedel vychádzať aj s druhým človekom, hoci ho to stojí veľa úsilia, tvrdej driny... Pracovať vo všeobecnosti s ľuďmi, v pracovnej sfére je v podstate tá najťažšia práca, akú kedy môžete vykonávať. Okrem toho, že si musíte dať pozor na reči, lebo
nie každý vám je sympatický, spolupracujú s vami aj tzv. predsudky. Nie ste si dostatočne istý, či sa máte otvoriť tomu druhému človeku. Je potrebné ale prekonať bariéry.. Prekonať predsudky, lebo aj nepekná nádoba zvonka, môže mať veľmi kvalitný vnútrajšok. Tak aj napr. učenie má horký korienok, ale sladké ovocie...

Zoznámil som sa s partiou ľudí, v ktorých vidím ideál skutočného kamarátstva. Rozhovory strávené s nimi mi pomohli nájsť samého seba, a pomohli ma vytrhnúť zo sveta, klamu, bezvýslednej, často dezilúzie, to že sa skutočne nedá veriť nikomu. Nie je to fakt pravda. Niekto si kamarátov vyberá. Fakt skutočný kamoš je ten, kto ti podá pomocnú ruku. Ale zas nebuďme naivní, že všetci, aj ten naj kamoš za vami skočí do studne.. Nato treba aj guráž, odvahu, prekonať samého seba.

Verte mi, niekto povie, že kto je skutočný kamoš.. Taký kto ťa nenechá v štichu. Je to pravda. Ale každý máme svoje pády. A to je aj dôvod, prečo si aj ja pestujem v sebe vlastnosti ako: vernosť, vytrvalosť, cieľ, tvrdohlavosť...

No v tomto smere má svoje slovo aj pojem láska? Čo ten pojem znamená? Bez lásky by sme neboli na tomto svete pravdepodobne ani my..
V sobotu sa stalo niečo, na čo nikdy nezabudnem, hoci aj s odstupom dvoch dní to vnímam trochu inak, predsa sa v mojom vnútri niečo diametrálne zmenilo. Išiel som do jednej dediny, s partiou super ľudí. Všetkých nás spája minimálne jedno: Viera v Boha. Sme veľmi dobrá partia. Pri tejto partii som prekonal osobný komplex z dievčat, pretože mi bolo častokrát problém nadviazať rozhovor s dievčaťom. Niežeby sa mi nikdy nedarilo v tejto sfére, to nie, ale bolo to treba prekonať.

Našťastie, alebo naneštastie, som si obľúbil jedno dievča. Neviem či tám nazvať ako láska, alebo vzplanutie citov, hormónov, či čo ja viem čoho. Vlastne to je jedno ako to nazvete, lebo každý normálny chlapec a dievča to v živote určite pocíti. Neexistuje človek čo nezažil lásku. Od blížnych, často aj v tvrdej forme, ale čo už. Život je často krutý.. Ale vždy niekto na teba myslí.. Teda poviem ako to bolo.
Išli sme autom do jednej dediny, ku kamošovi. Trochu sme sa porozprávali, rozumieme si ako jedna rodina. Ale tu sa stalo skutočne niečo nezvyčajné..

Začalo sa to v aute. Ako som spomínal, páči sa mi jedno dievča, neviem ale fakt, nie som si istý, či to je láska. Lebo ju mám rád ako sestru, zatiaľ čo ja viem. Sedeli sme spolu, a tu sa niečo stalo, čo si fakt neviem vysvetliť. Asi som zistil prvýkrát, č je to pohrávanie sa s dievčenským srdcom, alebo skôr s čítaním myšlienok. Zrazu som ostal úplne ticho. Asi v tom momente som sa do nej buchol alebo čo ja viem...
Pomyslel som si v mojej šialenej hlave niečo také ako slová:
"Janka, ľúbim ťa"... chcel by som ťa bozkávať.. Nežne, milo, mám ťa rád..
Vtom sa stala neočakávaná situácia, ktorú nik nemohol vtedy predpokladať.

Otočila sa ku mne, a svojím prenikavým pohľadom sa ma spýtala, možno zmätene: "Šibe ti? "

Vedel som už vtedy, koľká bije. Nič som v podstate ani nevyriekol. Ale vedel som, že mi prečítala myšlienky. Neskôr som sa o tom s ňou ešte rozprával, lebo som chcel spoznať pravdu. Všetko čo povedala, mala pravdu. Vedela moje myšlienky... Skoro som zamrzol, ako je to možné. To som nikdy nezažil. Ale bol som rád, že sa to dozvedela. Neviem, či ma má rada, ako normálneho chlapca, ktorý na priateľov nedá dopustiť... Aspoň dúfam.

Sústredil som sa len na ňu. Taká pekná, taká nevinná... volal som jej včera či kedy. To mi povedala, že sa nič nestalo, mala super náladu.. Že mi poslala ale veľa sms, na ktoré som neodpovedal... Mrzí ma to, lebo nemám pamäťovku v nokii.. Ale to sa dá vyriešiť

Neviem ako sa to bude ďalej rozvíjať, ale mám ju rád. Len vravím, neviem či ako sestru, alebo ako budúcu lásku. Nie som si istý.. Bojím sa, lebo som sa v takej situácii nikdy neocitol.. Ale pocity boli veľmi príjemné, Bár by ale neboli, keď som melancholickej povahy... hehe taký ktorý dáva na pocity.. Že raz tak a riaz inak. Možno to poznáte. Ale to dokazuje aj fakt, že nenájdeš človeka tebe podobného v rozmýšľaní, že si jedinečný. V jednej piesni sa spieva: "Čo sa mi môže stať, keď poviem že mám ťa rád... Aj ja som si dal takú otázku. Na tom nie je nič zlé, lebo láska pochádza od Boha. A koniec koncov, je to to najkrajšie, čo môže človek vlastniť

Láska požičia len tým čo vrátia, ruší zlo... Sú najbohatší žobráci, majú v drobných plač aj smiech... Tak sa to spieva v jednej piesni, mne srdcu blízkej isto ju poznáte...
Žeby človek bol vytrhnutý z reality? Nie som si istý, lebo človek je stvorený preto, aby miloval a bol milovaný. Nikto z nás nie je citovo tupý, bezcitný. Lebo sme zrodení z lásky...

Aspoň dúfam, že vo svete raz zvíťazí pravda. V biblii, v Liste Korinťanom sa píše: "Láska je trpezlivá, dobrotivá, nevypína sa, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. I keby som neviem aku vieru mal, veľa dobrého vykonal, ale lásky by som nemal v srdci ku tomu druhému, čože mi to môže osožiť? Nijako. Láska je to, kto na teba neustále myslí, chce ti pomôcť. Ťažkosť života sa prejaví všade, Jednu vetu som si však zapamätal, keď som bol v kostole na svadobnom obrade:
Citujem.

"Príjmi túto Lásku..

V radostiach nech Ťa chvália. V žiali nech ťa hľadajú, v trápení nech cítia že si blízko a chceš im ich zmireniť a pomôcť.
Všetkým prajem veľa lásky.

Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Čo robiť?

Komenty k blogu

Horúce!