Naše učenie je veľmi divné.
Morálna teologia hovorí jasne... "klamať sa nesmie, ale nikomu nie sme povinní povedať pravdu..."
Nie je to teda viacmenej chápané ako akési kontraproduktívne vyjadrenie?
kresťania (ale zas všetci sme ľudia, teda nechcem kvalifikovať niekoho napríklad na veriacich, neveriacich, ateistov, pohanov a neviem ešte koho by sme mohli spomenúť) to nezabúdajú vôbec.
Nad kresťanským zákonom lásky sú predsa naše pudy, ktoré nám vložil Boh. Pud sebazáchovy a pud sexuálny. Obe sa síce dokážu potlačiť aj v extrémnej forme, ale principiálne idú proti prirodzenosti. to je presne ako keď hovorí biblia.... telo si žiada čo je proti duchu, a duch proti telu. Gal 5,17.
Tak teda či si žiada duch, žiada si duch bojovať. Máte v sebe akúsi, nazvem to známou formou, vnútornú odhodlanosť zobrať meč a zbrane do ruky?
Lebo zákon Pánov je predsa ako vieme prakticky nemenný od Adama a Evy, teda prvopočiatku.
Aj Ábel sa musel brániť voči bratovi Kainovi, ale sa neubránil, a dokonca nemal v nikom oporu.
vystanoví tu aj filozofická otázka, prečo dal Boh znamenie Kainovi, aby ho nik nezabil, (keď brata zabil) nakoľko na svete preukázateľne nikto nežil? Čiže mal brata Ábela, rodičov, ktorí už nežili, a na svete Kain bol sám. Čiže ak si významovo niečo chceme do - vysvetľovať napríklad aj Písmom Svätým, je predsa extrémne obtiažne napríklad poukázať na to, čo konkrétne v čase a priestore je hriech, a čo je morálna povinnosť.
Pretože tých morálnych povinností aj naprieč textami Písma Svätého bolo až až. Spomeňte si príklad ako Mojžišovi "oťaželi" ruky (biblický výrok) v boji proti amalekitami. To znamená, keď ich mal hore, Izraeliti víťazili.
Vítaziť, aby sme teda veci uviedli na pravdivú mieru predsa znamená, silou ich premôcť na spôsob oko za oko zub za zub. Presnejšie povedané, zabiť nepriateľa v boji.
Mojžiš už poznal alebo nepoznal desatoro nezabiješ.
Polemizujme teraz, či platí príkaz Boží piate prikázanie nezabiješ aj pre vojnové konflikty rozsiahleho charakteru, ako je to napríklad za 1 a 2 svetovej vojny, alebo o súčasnom vojenskom nasadení na východe európy.
Alebo keď napríklad roku 1999 bola vojna na bakáne, dnes už prakticky nepovšimnutá. No povedzte. Nutne treba dodať, že všetko je v primeranej miere. Otázka, kto stanovuje primeranú mieru. Mojžiš napríklad teda pomohol božou silou víťaziť nad Amalekitami, ale napríklad v boji zabil Egypťana, ktorý bil jeho hebrejského brata.... Ex 2,11. Kto teda mal právo?
Mal právo Mojžiš zabiť daného Egypťana alebo nie? Zodpovedal sa teda Mojžiš pred Bohom za tento skutok v zmysle porušenia 5 prikázania, ktorý je v podstate do neba volajúci hriech, alebo si stále máme niečo také vysvetľovať, že vtedy platili akési "iné" neviem ako to mám označiť vhodne, princípy a iné morálne zákony, poprípade o morálke možno ani nebolo reči.
Takže čo je kde koho povinnosť by som si práveže nebol taký istý. posledná vec čo vám chcem povedať je približne to, že v boji ťažko dokážete myslieť na to, čo hriech je alebo nie. človek ako spomínam má predsa pudovú záležitosť, a boj musí dokonať. nikto v boji ako takom nenechá nažive protivníka. Jedna vec je viera v Boha druhá vec sú pudové záležitosti.
Môj koment teda prakticky súvisí s tým, že pri obrannej vojne taktiež zabijem nepriateľa a principiálne hriech nemôžem mať ani z kresťanského hľadiska, a dokonca ani z morálneho. takže ja si myslím že kresťania nezabúdajú principiálne na nič, len my to máme biblicky a kresťansky nevyjasnené celkom isto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár