Inak ako úmyselne sa hrešiť nedá. Každý hreší, zhreší denne čo i len malým hriechom. Sv. Pavol hovorí, citujem... Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, nech je ďaleko od vás." Je možné, že niekto najprv koná a potom rozmýšľa. Ja by som to nazval istým druhom formy roztržitosti, teda čímsi, čo máme všetci.
Niekedy sa nám stáva, že pri nejakej činnosti, situácii, kde sme nespravodlivo obvinení (koľko ich už bolo, len na okraj podotknem) sme na svoju obranu v konečnom dôsledku viac útočili ako bránili. Problém však nastáva pri tom, že človek, ten útok pri takejto situácii v podstate využíva ako obranu (opätovne to vyzerá ako nejaký oxymorom, teda logický nezmysel.)
Práve v takýchto kritických momentoch, ak ste ich napríklad zažili, častokrát človek naozaj nájde samého seba. Čo to znamená. Vtedy proste spadne z vás všetko, čo ste si mysleli, čím ste, a ukážete sa len vtedy, čím ste. Nič viac nič menej. A je to dobré, pretože môžete sa naozaj očistiť od toho, čo nie ste, a ukázať, čo ste. Tu nejde o ten klasický príklad ako odkrytie charakteru. Ten rolu nezohráva, pretože človek niekedy naozaj zažíva ten boj o vlastnú hrdosť a akúsi duchovnú identitu, kde má za úlohu obstáť v nejakej rizikovej situácii a podobne.
Celkovo to trvá veľa, ale je mnoho aspektov, ktoré slúžia človeku na jeho vlastné očistenie. Mnoho ľudí rebeluje, ak sa proti nim koná akási neprávosť. Ja po mojich skúsenostiach mám iný názor. Ak v niečom ťa nespravodlivo obvinia, aj tak to vynde na povrch. Pokiaľ robíš dobro, nemáš sa čoho báť. Ja sa modlím aj za mojich nepriateľov, a za tých, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom poškodili moje dobré meno pred niekým, a snažili sa ma znemožniť. Toto sa môžeme naučiť, pretože len človek na vysokej duchovnej výške toto dokáže. Toto je veľkosť osobnosti človeka. toto by mali učiť na občianskej a spoločenskej náuke. Pestovaním svojho ega nezmôžeme nič, len sa ukáže, ako sme v podstate stále na nejakej nižšej priečke, pokiaľ sami chceme všetko dokázať.
Nech si to vysvetlíme ako chceme, ono to naozaj funguje. Ten kto naozaj verí, je skúšaný nad svoje sily. Je známe, že Boh nedovolí skúšať nad svoje sily, ale pozrite koľko veriacich zatvorených v koncentračných táboroch a komunistických väzeniach prišlo naozaj o zdravý rozum.
A to všetko len preto, lebo verili v Boha, nič viac. Koľkí zomreli. Prečítajte si ako mučili sestru Zdenku Šelingovú. My by sme nevydržali ani deň oproti ich mučeniu. Vidíme sami, že pri tom všetkom ich držala jedine silná viera v Pána., nič viac. A druhá vec, čo by som chcel spomenúť.
Málo sa venuje pozornosť na kresťanských fórach a médiach ohľadom šikanovania. Tento jav a jeho neblahý dopad na spoločnosť je prítomný naozaj všade. V kresťanstve, katolíckej cirkvi, kňazských seminároch, na školách na pracoviskách. Šikanovanie patrí medzi veľké psychické hrozby, pretože je častokrát prehliadnuteľné. Za istej neblahej doby o šikane na pracovisku a školách nebolo reči, skôr je to záležitosť naozaj tejto doby. Ešte keď som chodil do školy, málokedy sa o tomto čomsi robila akási odozva, azda preto, lebo sa mnohí čohosi báli, hoci tomu nechápem, pretože v tom čase to bol začiatok nultých rokov. A predsa stačí naozaj tak málo. S tým súvisí chybná príprava napríklad pedagógov, ktorým síce nechýba akýsi druh intelektuálnej formácie, ale práve ten, ktorý sa im nedostáva, a to je ľudská formácia.
Viete, Božia láska nie je naša ľudská. Práve preto človek podstupuje mnoho prekážok, aby raz vo večnosti mu Boh vysvetlil, prečo to všetko musel podstúpiť, a akú cenu má táto obeta v jeho osobnom celoživotnom zápase končiac v spočinutí náručí Nebeského Otca, kde sa dozvieme celú pravdu. Toľkoto som chcel ešte teda napísať.
Čo teda dodať na záver. Vidíme, že človek je vystavený mnohým situáciám, ktoré nie sú pre neho priaznivé, ale musí sa naučiť im čeliť. Nie každý to dokáže, ale každý sa to môže naučiť. To pozývam mnohých z vás. Je veľmi ľahko sedieť so založenými rukami a len tak nečinne sa prizerať, ako hovorí jedno múdre príslovie, ale ešte ťažšie je vstať, a čosi preto aj urobiť, aby to bolo naozaj dobré, správne, aby to malo proste nejakú úroveň.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
atom2
26. 8.augusta 2018 13:23
nemas to obcas tazke v zivote s takymi postojmi ?
Napíš svoj komentár