Je potrebné držať sa svojich cieľov? I

Opätovne som narazil na jednu anketu, a povedal som si, že dnes v túto sobotu ešte predsa by som len pridal jeden článok, a teda by som sa pokúsil napísať jedno zamyslenie na túto tematiku. Dnes poobede som bol na celkom príjemnej turistike, a návštevu prírody, teda pred odchodom domov, mal som totiž to naplánované hneď ísť domov z dôvodu blízkeho príchodu tmy, noci, som ale absolvoval veľmi príjemné stretnutie v super kaviarni.

Po príchode domov, som bol celkom rád, že som sa takto odreagoval, a veľmi si vážim tieto situácie, z ktorých sa snažím predovšetkým načerpať všetko to dobré, čo to vlastne obsahuje, a čím ma to môže napríklad obohatiť, a dodať mi akúsi inšpiráciu. Pre mňa je veľmi dôležité mať s kýmsi kontakt, jednak preto, lebo je to vcelku pre človek užitočné, prospešné, prirodzené, a je to takto aj správne. Človek jednoducho má tvoriť s kýmsi spoločenstvo, myslím že je to vpísané do každého z nás. 

Čo teda v krátkosti by som chcel ale povedať ku tejto ankete, keď som sa nad tým tak zamyslel a pouvažoval. Áno, mnohí si vytýčime nejaké ciele, ktoré treba splniť. Už som to pravda opisoval, ale tematicky sa chcem k tomu vrátiť.

Je celkom zaujímavé, že mnohí upustia hneď na začiatku svojich predsavzatí a plánov. Azda je to preto, pretože plánovali možno príliš skoro, neuvedomili si celkom presne dôležitosť a najmä presnosť a precíznosť svojho rozhodovania, a preto takto môže napríklad vyzerať plnenie si svojich cieľov.

Mnohí sa napríklad hanbia zísť z nejakej kratšej cesty, proste z takej, z ktorej sa celkom ešte dá zísť, a nič sa nedeje. Mnohí sa ostýchajú azda sami pred sebou, a sami pred sebou sa teda hanbia, že zas niekde cúvli, tam, kde by práve naopak, mali postupnými krokmi napredovať, zastavia a spomalia tam, kde by mali držať krok a tempo, alebo postupne pridať. Proste častokrát robíme omyly, ktoré azda neskôr ľutujeme, a nevieme zdôvodniť, prečo toto robíme, a tohoto sa dopúšťame, čo môže vyvolať v nás, a možno aj v ostatných, s kým niečo napríklad zdieľame a podobne akúsi vlnu pochybností, kde budeme musieť pred ostatnými vysvetľovať a zdôvodňovať naše konanie, čo celkom isto nemusí byť dvakrát príjemná záležitosť.

A napadlo mi ďalej. A musíme čosi neustále komusi zdôvodňovať alebo vysvetľovať čosi donekonečna? Človeka to proste dosť musí aj otravovať, a tu cítim ja akúsi neslobodu v konaní, kedy človek sa cíti niečím a v niekoho područí, čo mu znemožňuje slobodne sa v niečom predstaviť a vyjadriť.

Musíme sa na dakoho v niečom azda podobať, alebo snažiť sa mu v niečom pripodobniť? Je to presne aj v plnení našich cieľov. Niektorí proste nechápu, že naše cesty, naša cesta, ak teda mal by som byť konkrétny, je len naša, a nie toho druhého. A to, čo je u nás napríklad samozrejmé, pre niekoho celkom isto môže predstavovať ako niečo zložité, alebo dá sa povedať, nepredstaviteľný problém, v ktorom on proste cíti, že by v tom nedokázal uspieť, nevedel by proste v danom okamihu v tom obstáť, v tom, čo napríklad nám nerobí problém, a my samozrejme naopak v opačnom prípade. Niečo si proste pred časom vytýčime, lebo v daný okamih, v tú chvíľu sa nám to jednoducho podľa našich predstáv azda hodí, a sme v tú chvíľu s tým spokojní.

Záverom ešte v krátkosti. Máme určité ciele, ale prečo ich máme? Chceme splniť ich pre seba, alebo chceme dať niekomu najavo potrebu našej prezentácie a podobne? Nech sa vám darí.

 Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

Komenty k blogu