Akurát som išiel preparkovať auto. je to preto, lebo poobede sa chystá nejaká akcia, a teda radšej aby auto bolo na lepšom a prístupnejšom mieste, nakoľko ak sa pohnem, a budú nejaké obmedzenia pri vyparkovávaní, pri cúvaní, a proste nejakých tých šoférskych trikoch, aby toho bolo čo najmenej. Teda jedná sa o to, aby som sa naozaj ničím neobmedzoval, pokiaľ nemusím. A nie je jedno, v akej veľkosti je auto, v mnohých situáciách neplatí, že keby som mal kratšie auto a nie veľký sedan, možno by som vedel čarovnejšie zaparkovať, alebo vyparkovať, a zvládnuť akési šoférske povinnosti. Nie je to pravda. Všetko je o technike. Čo teda chcem týmto úvodom naznačiť, povedať?
Je teda užitočné sa obmedzovať v nejakej podobe? Dobre vieme, že niečo proste má nejaký prvotný tvar, nejaká prvotná skica, ktorú ešte teda nemôžeme považovať za hotový výrobok. Už na matematike som sa učil, pri zostrojovaní konštrukcie trojuholníka, tak všetko napovedá príprava. Obrázok si načrtneme voľnou rukou, ako keby už bol hotový, potom si zo zadania vypracujem postup konštrukcie, a potom nasleduje zhotovenie, narysovanie presne podľa číselných parametrov konštrukciu, a v závere ju nejako zhodnotím, alebo opíšem, podľa toho, čo zo zadania som chcel zistiť.
Pokiaľ by som nemal tieto postupy, neovládal metodológiu týchto užitočných postupov, nikde by som sa nedostal, a nikde by som sa nepohol. Zostal by som stáť na mieste. A hoci môžeš pri tom mať dobré teoretické vedomosti, ak sa bavíme teda na úrovni týchto exaktných vedných odborov, ako matematika, fyzika, chémia, a podobne, nikdy by som sa nedostal k výsledku. zostal by som teda stáť na jednom mieste, a moja zadaná úloha, nielen tá školská v pracovnom zošite a podobne, by zostala naozaj navždy záhadná, nevyriešená, nevypovedaná, nezodpovedaná, nedokončená. Bez toho sa nikde nepohneš.
Čo som týmto chcel povedať? Že človek, pokiaľ sa v potrebnom obmedzuje, ale v dobrovoľnom dbá na presnosť, hoci to nemusí byť logické, nedosiahne akúsi harmóniu v živote, a nenadobudne pocit šťastia. Ľudia majú tendenciu kadekoho chytať za slovíčka, baviť sa o nepodstatných témach. Ktoré sú síce možno potrebné na diskusiu, ale zachádzať tak do hĺbky, kde je potrebné pravdepodobne iné, než akési empirické, iné, ako filozofické poznanie, kde proste potrebujem akýsi iný rozmer mojich vedomostí, ktoré sa pravdepodobne nedajú akosi kvantifikovateľne, a možno ani kvalifikovateľne zmerať.
Ale na druhej strane človeka to len obmedzuje, dáva priestor na konšpiračné dohady, ničím nepodložené, ktoré nemožno nazvať ani faktami. Ak je niečo ničím nepodložené, a jedná sa o dohady, fámy, konšpirácie, hypotézy, nemožno to ešte považovať za hodnoverný empirický dôkaz.
Niekto má rád obmedzenia, pretože vie, že to je dobré, to je adrenalín, preto si ho chcú vychutnávať do toho magického okamihu, v ktorom to všetko prepukne. Či už to prepukne v tom dobrom, pozitivnom, alebo negatívnom, zlom slova zmysle, závisí od situácie.
Je teda užitočné sa obmedzovať? to neviem celkom pesne, ale viem jedno. Že človek má poznať svoje hranice, odkiaľ pokiaľ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár