Na to, aby človek s niečím veľmi účinne dokázal pracovať, teda aby jeho práca priniesla pozitívne výsledky, a teda aj požadovaný efekt, je veľmi dobré si premyslieť, čo konkrétne bude obsahom mojej práce, a čím konkrétne sa budem zaoberať. Zaoberám sa teda tematikou na dve časti, že či jestvujú vôbec na proces seba prijatia určité štádia, stupne, a potom v nasledujúcom, ako som spomínal v úvode, aký zmysel to všetko má.
Možno si poviete, veď sú to blbosti, ale sú to veľmi podstatné veci.
Prirovnal by som to ku skúsenosť, že keď murár a stavbár sa idú pustiť do budovania, stavania nejakej budovy, domu, a podobne, chatky, menšej či väčšej stavby, musíme si veľmi dobre premyslieť stratégiu, a taktiež v manažmente, teda akejsi teórie riadenia nejakého procesu, všetko to, čo ideme konať, si dobre, ale nutne premyslíme, čo všetko nás to bude stáť, či na to napríklad vôbec bude stíhať finančný rozpočet, v akej kondícii máme finančné zdroje, čo si môžeme, alebo naopak, nemôžeme trebárs dovoliť.
Či budeme voliť lacnejšie varianty stavebných materiálov, alebo drahšie, či zvolíme teda niečo jednoduchšie, alebo sa budeme sa orientovať na niečo čo bude nielen zložitejšie ako tak, ale to, či to bude napríklad v niečom výnimočnejšie, ako sme to napríklad doposiaľ videli na nejakom príklade, od koho sme to odpozorovali, a zobrali napríklad prvotnú inšpiráciu, nápad, vďaka ktorému aj my môžeme tvoriť niečo dobré, lepšie, dokonalejšie, dáva to priestor pre našu osobnú realizáciu. Priestor pre to, aby sme sa aj my, a to predovšetkým v našom myslení posunuli niekam vpred.
Človeka môžu sužovať mnohé nepríjemnosti. Najprv je to napríklad fyzická nemožnosť, alebo lepšie povedané, priam fyzická neschopnosť dokázať niečo lepšie. Pokiaľ na to ešte nemá prostriedky, a cíti obmedzenosť tam, kde by práve naopak mal cítiť možno slobodu. Ako vieme, sloboda ako taká je veľmi vrtkavá, a pravá sloboda v podstate podľa môjho skromného názoru ani neexistuje, nakoľko človek v každej sekunde alebo minúte koná nejaký rozhodovací proces, od nejakej myšlienky, cez spontánne nadýchnutie sa, až po zložité úkony.
Takíto ľudia bývajú spravidla veľmi nepríjemní, uštipační, majú veľmi zvláštny až sprostý druh humoru, a v podstate sú veľmi odpudivé elementy, od ktorých sa snažím držať spravidla čo najďalej. Dajú samozrejme v tom všetkom nie peknom napriek všetkému dobrý príklad v tom, že taký a taký napríklad ja určite nechcem byť, a radšej sa predovšetkým včasne uistím, že toto je niečo, čím oplývať ja nechcem, čím nechcem byť.
Jestvujú na proces sebaprijatia štádia?
Jedná sa o to, že človek, ktorý si niečím formačným (nie deformačným) od ktorého, áno, naozaj častokrát je to len krok prechádza, badá, že to nie je celkom jednoduché, a cesta k nejakému šťastiu vo všeobecnosti naozaj má veľké úskalia. Človek si len tak myslí, že všetko zlé je možné len tak zanechať zo dňa na deň, ale nie je to jednoduché. Áno, v istom zmysle to možné je taká transformácia vedomia, kedy človek ešte postupne to odsúva na vedľajšiu koľaj, pretože zistil, že bez niektorých elementov sa naozaj dá plnohodnotne, možno ešte plnohodnotnejšie žiť.
Závisí to samozrejme v určitom zmysle aj na druhu práce, potom s ktorými ľuďmi sa stretáme. Ak sa stretáme s ľuďmi, ktorým sa niečo napríklad nechce, neustále majú ako odpoveď pripravené to magické nie, stále niečím namietajú, zbytočne napríklad odporujú, človeka to v podstate vracia späť. A v tomto okamihu je veľmi potrebné napríklad prehodnotiť isté kroky práve k tomu, aby som zistil, že či toto nepôsobí, alebo pôsobí na mňa v nejakom kategorickom zmysle deštrukčne.
Záverom ešte niečo doplním v tom zmysle, že teda. Mnohí sa nedokážu nejako účinne a účinejšie vymaniť ani z toho zlého, lebo si myslia, že táto voľba je v určitom zmysle posledné štádium, a sú jej v nejakom citovom rozpoložení úplne oddaní. Posledné tak určite nie posledné v doslovnom slova zmysla, ale častokrát ako niečo, od ktorého už si nič inšie, nič nové nedokážu predstaviť. Častokrát sa to deje vo svojej akejsi zmýšľajúcej obmedzenosti, v tom kladnom slova zmysle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár