Takže som sa predsa len rozhodol, že pridám teda ešte posledný blog v tomto roku, teda pravdepodobne bude posledný. Tieto sviatky som naozaj prežil naplno, a som veľmi rád za každý okamih, ktorý mi niečo dal.

Veľa z nás rozmýšľa, že čo mi tento rok dal, čo mi naopak, napríklad vzal, a pri takomto bilancovaní človek môže byť celkom pokojný, môže byť naplnený akýmsi pocitom šťastia, alebo opačne, môže pociťovať v niečom smútok, alebo beznádej, ak vie, že napríklad udalosti najbližších dní napríklad nevie ovplyvniť vo svoj prospech, alebo teda vie, a má teda v sebe akúsi isku nádeje.

Práve preto je dobré, ak sa tešíme naozaj z každého momentu, ktorý prežijeme a prežijeme v prvom rade naplno. Minule som zhliadol na ineternete niekoľko známych, alebo menej známych piesní od rozličných spevákov, ktorí práve toto spievajú, že jednoducho chcú prežiť každý jeden moment, a už nechce na nič čakať, a stratiť čas nejakým zbytočným zaťažovaním sa, alebo možno nejakou nečinnosťou, prípadne ničnerobením, kde človek vníma, ako mu ten čas akosi ubieha medzi prstami, a on možno pociťuje z toho smútok.

Minulý rok sa mi celkom isto opakovala situácia, na ktorú som myslel aj tento rok, či teda náhodou sa nebude opakovať, a teda či mi nepribudnú nejaké tie povinnosti, ktoré treba splniť, samozrejme beriem to osobne aj ako obetu, aj to, že treba druhým proste poslúžiť, a nemôžem sa v nejakých ohľadoch pozerať vyslovene len na seba. Napriek istým menej príjemným chvíľam, ktoré som prežil teda na sklonku tohoto roku, ostávam predovšetkým v akejsi nádeji.

Nádeji na to, že to, čo sa možno nepodarilo tento rok, podarí sa budúci rok. To je heslo azda každého z nás, ale pri takomto uvažovaní by som ale na druhej strane sa mal mať predovšetkým na pozore.

Mnoho ľudí plánuje na samom začiatku, to je v poriadku. Mnoho ľudí hodnotí v priebehu roku - chvályhodný počin, lebo lepšie je spraviť si nejakú kratšiu sebareflexiu kdesi v strede, ako na konci čohosi zbadať, že som sa v niečom zbytočne namáhal, a márna bola v niečom moja snaha, čo som napríklad nedotiahol do úspešného konca, hoci som po tom veľmi túžil, a veľmi som si to prial, ale proste zhodou okolností sa tak nestalo, hoci v tej chvíli som tomu nevedel dať akýsi zmysel, ale... Ten zmysel sa mi poodhalil postupom času, kedy akýmsi nenásilným spôsobom som prišiel na to, že naozaj akési menšie úspechy majú zmysel, ale aj neúspechy majú ešte väčší zmysel, než by sme si mysleli, a vysvetlím hneď, ako to myslím.

Človek niekedy nevie pri neúspechoch, ako sa má zachovať, a väčšinou to berie povrchne... čo si pomyslia ľudia okolo mňa, čo si pomyslí možno moja najbližšia rodina, že som zase niečo nesplnil, čo som si predsavzal, že sa človek bude cítiť napríklad trápne, mizerne, hoci možno o nič také nejde, a častokrát nás zaplavujú akési nesprávne subjektívne pocity, ktorým sa dá predísť nejakou v prvom rade správnou mierou sebareflexie, akémusi spytovaniu svedomia, a vyhodnotenie našej činnosti, čo sa nám páčilo, a čo nie.

Ja napríklad by som nemenil nič. Nehovorím, že do všetkého som šiel s maximálnym stupňom zaťaženia, ale musíme si uvedomiť, že náš život nie je nejaká naháňačka ako v počítačovom GTáčku, kde si vyberám najlepšie stroje, a mám zážitok z hrania, keď to hrám aj niekoľko hodín v kuse. Toto si mnohí neuvedomujeme, a stále sa za niečím naháňame, nemáme na nič čas.

Nosíme alebo chceme nejaké veľmi moderné hodinky. Kedysi som nosil Breitlingy 1884, ale akože mne je to jedno že aké sú to hodinky, nechválim sa nijako, ja si veci šanujem, strážim, aby mi niečo vydržali, a aby som mal z nich radosť, a nie aby som sa pred niekým predvádzal.

Možno nám z dôvodu vysokej ceny celkom isto nateraz postačia nejaké fejky za pár šupov, ale hlavné že predsa len vyzerajú dobre, vážne, máme z nich radosť, ale na kontrolu času ako takého nám vystačia naozaj len v minimálnej forme, pretože hodinky neplnia vyslovene len funkciu ukazovania akéhosi presného času, aj keď musím povedať, že nastavenia hodín na mojom I phone je naozaj presné od doby, kedy sa kupoval, a nejaký ten čas od toho predsa len ubehol, ale je to aj znak dobrého zarábania, aj keď ja som toho názoru, že nepotrpím si na nejakej kvalite, alebo značke. 

Ach. Ešte niečo. Nech sa vám darí. Možno ešte dačo napíšem.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár