Dnes som zažil zaujímavý deň. Okrem toho, že som fein putz-kou počastoval steny v jednom byte, som rád, že je koniec dňa, a ja môžem opäť zasadnúť za tento môj počítač. Mám síce otvorené súčasne ešte tri okná, kde si četujem, píšem, a pozerám statusy a podobné voloviny, čo robí cca 30 percent ľudí zrejme aj v tento, ak majú, pre nich voľný čas, predsviatočný deň.
Zajtra máme sviatok zjavenia Pána. Už dnes som bol na sv.omši večernej, ale pôjdem aj zajtra ráno. Samozrejme. Doslova sa teším. Zjedol som teraz pečené, chrumkavé fajné sendviče, a bolo mi veľmi príjemne. Dúfam, že sa to zajtra zopakuje, ak ešte nájdem niečo v kuchyni. Dnes večer v krátkej konverzácii s jedným dievčaťom, som tak nenápadne naznačoval moje nie celkom ľahostahné emócie, resp. môj mužský záujem o opačné pohlavie.
Mám pocit, že to dievča, dotyčná nejak nepochopila. Nevadí. No samozrejme, poučený z predchádzajúcich dvoch skúseností, už budem predsa o niečo opatrnejší. Koniec koncov, vlastním Ježiša vo svojom živote. Keď sa k Nemu približuješ, nebudeš to vo svete mať ľahké, ale je to znak, že cítiš Jeho, Pánovu blízkosť. Už si trošku aj zvykám, že nemám nejaké veľké úspechy, zvlášť v tomto smere. Ale skúšam viackrát šťastenu. Nikdy nevieš, kedy príde tá pravá. Nevadí, ja som teraz zamilovaný do eskového mercedesa, a to je teraz pre mňa z tohto pohľadu zajímavé. Trochu chcem dopriať aj mojím hormónom odpočinok. Je prekvapujúce, ako rýchlo v týchto dňoch, a to chcem napísať, a zdôrazniť, ako som sa dokázal preladiť na úplne iné myšlienky. To, že ma netrápi, a už som doslova ľahostajný voči udalostiam spred niekoľkých rokov, posledných dní, pripisujem veľkú zásluhu mojej modlitbe, mojich obľúbených litánií. Nie som nejaký sprituálny nadšenec. Som obyčajný chlapec, ktorý niekedy aj vulgárne hreší, ale len preto, lebo cítim bezmocnosť.
Ani muche by som neublížil, ale nevadí. Ponorím sa preto do úplne iných dimenzíí, a čo má prísť, príde pravdepodobne aj samo. Dnes som si podal žiadosť do domova dôchodcov. Táto práca, ktorú som robil približne, neviem, dva týždne na praxi, lebo som si robil opatrovateľský kurz, s odstupom času som zistil, že ma bavila. Ja som založený humánne. Nie som nejaký technický typ. Aj keď ma zaujímajú v poslednom čase autá vo veľkom, na jedno nedám dopustiť. Eskový mercedes, ktorý má môj brat, ale nechcem sa chváliť len preto, že v poslednom čase mám priestor za volantom vyhradený vo väčšej miere pre seba. Elegantný, zvodný, priestranný typ je vhodný pre náročnejších šoférov, čo ale samozrejme pocítime okamžite na výraznej spotrebe. Takéto elegantné excesy aj niečo žerú. Hoci pravda je, že minule som nad tým rozmýšľal, stačilo by mi hocičo malé.
Dosť bolo chválenia. Počúvam zaujímavú skladbu na internete. Pre milovníkov klasickej hudby odporúčam si vypočuť turecký pochod od Mozarta, pretransformovaného z klavírneho doprovodu do organového. To by ste mali počuť!!! Nikdy by som neveril, že aj klavírne skladby tak excelentne vyzneju v organovom podaní. Paráda, najmä ten dramatický koniec. Áno, počúvam ho presne teraz. Hrá to dáky Japonec. Je to frajer vám poviem. Skladba, ktorá je akoby balzamom na dušu.
Včera som išiel ku kamošovi do kancelárie, a samozrejme som bol hladný. Je to možné? v Tescu!! nebol večer okolo 19.30 ani jeden rožok, no môžem vás všetkých viete čo, keď ti cigáni hrajú tokáty v bruchu. Od takého megaobchodu by som to neočakával. Tak som prešiel asi 3 km, aby som v nonstope kúpil 5 rožkov, ktoré sme zedli s kamošom, za počúvania príbehov, ktoré zažil s novým ženským objavom, ktoré splašil práve. Celkom ma to baví počúvať, najmä, keď som vyrovnaný s mojím osudom. Pomaly som sa domrvil domov, a zaľahol spať.
Nepochopím len jednu vec. Ako je možné, že ženy sú častokrát také panovačné. Egoistické. Nechápem, že napriek tomu, že aj oni cítia niečo ku chlapcovi, predsa ho pošlú k vode, a nakrátko ho spravia nešťastným. Prečo je to tak? Prečo si stále musím popáliť prsty? Prečo stále musím ustupovať?
Na záver len toľko. Mnohokrát som sa pýtal otázkou... "prečo". Prečo sa stávajú mi takéto negatívne veci, prečo prehrávam, prečo dostanem KO vtedy, keď nie z vlastnej viny padnem. Keď som sa o tomto rozprával s jednou zbožnou pani, povedala mi jednu skutočne múdru, kvalitnú radu. Znie:
"kričal vari Pán Ježiš, keď ho ponižovali na kríži?" A preto nikdy sa nepýtaj prečo..
Táto veta sa mi hlboko vryla do pamäti. Pamätám sa, ako ešte v advente sme boli oslavovať jej 80tku. Ani som neveril, že už toľko. Žena, na ktorej evidentne spočíva priazeň Božia si vie pritiahnuť nejedného človeka. Za nejedného sa modlí, a týmto blogom jej, hoci to čítať nebude nikdy, chcem poďakovať.
Mám radosť, keď mám okolo seba ľudí, ktorí ti nechcú zle.
Zistil som, že nie je dobré, keď vieš, a ovládaš aj niečo navyše, alebo, nedajbože máš nejakú charizmu, výnimočnosť, duchovnú, ktorá z teba priam razí. Žiaľ, niektorí ľudia by ťa za to dokázali razom utopiť v lyžičke vody, to mi verte! Bože, úpenlivo ťa prosím, nenechávaj ma samého. Bohu ďakujem, že mi podal liek v správnom čase. Nech sa ti klania nebo a zem celá, za všetko, čo si vykonal pre mňa! Buď zvelebený naveky, môj drahý Bože!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár