Rozoberali sme niekoľko tém, a ja som vyjadril asi toľko, že človek, poviem pravda za seba, má mať v živote istú filozofiu, motiváciu, ktorá mu bude pomáhať pri každodennom výbere z niektorých možností. Ktorá bude rozhodovacím prvkom, a ktorá zaváži naozaj vážnym rozhodnutím, kedy si budeme pevne stáť za svojím. A je dobré, pokiaľ človek si chce niečo ujasniť, pretože vtedy môže nastať akési upokojenie, a plnohodnotné sústredenie sa na to, na čo má, na svoju prácu, a práve tieto menované faktory celkom isto môžu pekne spôsobiť to, že sa začne možno viac dariť v práci.
Že možno ak som nebol celkom presne ujasnený a ujednotnený s nejakými principiálnymi postojmi, kde som sa nevedel dostatočne vyjadriť teraz to už možno viem.
Napríklad mnohým sa nepáči ich aktuálna práca, a veľmi radi by zmenili svoju profesiu, svoje pracovisku, ich to nudí, avšak nemajú celkom jasnú predstavu, čo by teda mohlo nahradiť svoju aktuálnu prácu, a akú životnú filozofiu v tomto by vyznávali.
Totiž viacerí, to možno máme problém, a práve tkvie v tomto ten ľudský kontrast, že teda máme viacero prác, profesii.
To je všetko v poriadku, ale problém náš je ten, že nevieme sa celkom isto začleniť a zadefinovať seba samých, že... toto som ja. Potom nasledujú ďalšie celkom podstatné otázky, ktoré napríklad môžu sa vyskytnúť po ukončení nejakej životnej etapy, napríklad keď končíme strednú, alebo vysokú školu, a hľadáme si zamestanie, a to by som nazval, že to patrí medzi celkom komplikované a náročné procesy, zvládnutie ktorých si vyžaduje mieru istej sebareflexie, jednak sebadisciplíny, ktoré sú potrebné v nasledujúcom čase. Otázky typu, kto som, načo som vlastne tu, aké je vlastne moje poslanie, moja misia, čo teda vlastne chcem alebo očakávam od života. Myslím si že celkovo vymedzenie a ujasnenie si práve menovaných faktorov je dosť dôležité z hľadiska neskoršieho smerovania. Raz darmo.
Niekto povie, že ja sa týmto zaoberať nebudem, ale človeka to môže dostihnúť možno v najnevhodnejšom čase, kedy bude musieť uvažovať, stotožniť sa práve nad tým, čo v tej minulosti čosi zanedbal, na čom mu možno nezáležalo.
Má to celkom logické vymedzenie, keď chcem pokračovať. Predsa, ten, kto čosi zanedbá v istom čase, kedy má na niečo čas, a nevyužije ten časový priestor dostatočne dobre, vtedy je práveže neskoro ľutovať. A práve mnohí z nás sa napríklad spoliehame na to, aj ja som to kedysi praktizoval, do doby, kedy som pochopil, že to takto ďalej jednoducho nejde, a musím niečo s tým urobiť, ak proste chcem byť šťastný a podobne, a teda človek ani si neuvedomuje, ako naozaj rýchlo ubieha čas, a zisťuje to naozaj vtedy, keď sa tie roky míňajú. Kedy možno nevie celkom presne, čo v nejakej fáze a etape života vlastne robil. Či ho to napĺňalo šťastím, koho mal napríklad po svojom boku.
Záverom chcem povedať niečo ešte. Aký to malo pre neho zmysel, a čo chcel sám sebe, alebo ostatným a svojmu okoliu svojou špecifickou činnosťou, alebo nečinnosťou vlastne dokázať, a aký to malo zmyslel vôbec.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár