Zamyslel som sa teda nad jedným článkom, a rozhodol som sa, že ten komentár, ktorý som pod ním uviedol, uvediem ako článok.
Ku blogu ti poviem jedno. Maj v úcte rodičov, rodinu okolo seba, seba v úcte, a ostatné príde samo.... ukáž pozitívny príklad, aby sme vedeli navzájom sa duchovne obohatiť a zmeníme tym svet!
Vieš. Je to presne ako s príslovím... ak si jedna kvapka v mori povie že je zbytočná, čo sa stane ked si to povie celé more / oceán.
Keby sme všetkých kresťanov kategorizovali, myslíš si že ateisti sú lepši? Všetci sme si rovní pred Bohom, aj keď niektorí sú si rovnejší v niektorých smeroch života. Zober si to dobré čo vidíš. Ja napríklad pozri... moji spolužiaci na strednej, my sme boli 35 v triede, a jediný som sa prihlásil na naboženstvo.
Pričom som mal spolužiačku čo má bratranca kňaza, mimochodom pôsobí v našom meste ako správca farnosti ( pán farár) a nič... a nič, podobne ako ostatní. musel som donútene chodiť na etiku, ale boli to pekné hodiny, napriek všetkému musím povedať. Napríklad prehĺbil som si poznanie z náuky o spoločnosti, kde som si vedel skĺbiť kresťanské so svetským, a kresťanstvo vniesť do toho svetského, aby sa napravilo to, čo možno vo svete nefunguje podľa najlepších predstáv.
A dobre mi bolo! Ani teraz mi nič nechýba. Vieš, mnohí ľudia sú z niečoho frustrovaní, znechutení, a ked sa nevedia vynájsť, všetko zvalia na kresťanstvo, že predsa viera v Boha je tiež o tom.
Ale mne Písmo nikde napríklad neprikazuje robiť zle práve naopak. Ježiš mi hovorí v biblii, ako mám pristupovať otvorene k ostatným, a mať ich v úcte.
Ale v úcte na druhej strane neznamená, že budem tolerovať to, keď niekto niekoho ponižuje, potupuje, uráža len preto, lebo chodí do kostola a žije svoju vieru. Aj ja ako kresťan mám právo sa nahnevať, komusi vynadať, mám právo seba brániť, pokiaľ na niekoho neútočím. Ale rozdiel v porovnaní ateizmu a kresťanstve je to, že v kresťanstve sa počíta s tým, že človek hreší a zhreší denne. Tomu sa nik fakticky nevyhne, ale ten rozdiel je v uvedomení si krivdy, a poprosiť o zmierenie, odpustenie, trochu sa ponížiť.
U kresťanov takto funguje spoveď. Ale ako ateista... dokáže ateista povedať... prosím ťa odpusť mi... už keby sme brali aj fakt, že to nemusí byť zo srdca a úprimné, ale je.... proste našiel odvahu povedať prepáč, alebo odpusť, nechcel som, nemyslel som a podobne...
Mnoho ľudí má zafixované, že kresťania sú ako ľudia z inej planéty, ale to spôsobuje to, že práve ne kresťania, ako teraz v tom dobrom slova zmysle, nemám v úmysle čosi nie dobré vravieť, netreba to brať doslovne, proste kresťania keď vyznávajú hodnoty tam, kde sa hodnoty nevyznávajú, keď majú zásady tam, kde ich niet, kde niečo praktizujú tam, kde je akési vákuum a morálne vzduchoprázdno, vieš... komu sú cudzie niektoré životné princípy, žije zo dňa a deň, dáva dôraz len na prácu, a nie na zmysluplné a láskyplné prežitie života, kto nekladie dôraz aj na pominuteľnosť, ako som ja veľakrát naznačil.... toho naozaj pánov deň prekvapí ako zlodej v noci, a nikdy nebude naozaj šťastný. A to pravdepodobne nik z nás isto nechce...
Pretože tiež hovoríš, že teda mnohí mladí neporozumejú obsahu a zmyslu chodeniu do kostola na omše, na spovede. Ti uvediem môj príklad teraz.
Ja som od 4 rokoch miništroval, a nevedel som si predstaviť omšu, ktorú nestrávim pri oltári, čo najbližšie, proste mňa duchovno silno ovplyvnilo, a dodalo mi odvahy tam, kde iní paradoxne končili.
Tam som dostal silu vstať aj po desiaty krát, a začať po desiaty krát odznovu napriek tomu, že sa mi smiali, napriek tomu, že človeka urážali, proste videl som v tom zmysel a cítil duchovnú silu, pretože som vedel, že cesta za naozajstným šťastím nespočíva v dobrách tohoto sveta, ale v dobrách sveta neviditeľného, ktoré sa raz spojí so životom budúceho veku, ako sa to modlím v nicejsko carrihradskom vyznaní viery.
Záverom ti napíšem ešte niekoľko myšlienok. Toto je teda pre mňa viera. A keď niekto povie, že ako kresťan nemám napríklad nadávať, alebo sa hnevať, alebo iné... Áno je to pravda. To súhlasím, ale uvedomme si, že najprv choď ty /ja) príkladom pre ostatných, aby sme vedeli jednotne kráčať do cieľa...
Ale uvedom si, že dá sa to jedine vtedy, ak aj ja ako kresťan uvidím dobrý príklad u ateistu, ktorý ma nebude znevažovať za moju úctu ku Matke Božej, Panne Márii, moditbe sv. ruženca, lásku k eucharistii a pravidelných návštev liturgie, bohoslužieb, a praktizovanie svojej viery. Asi toľko som ti chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár