Chcel by som ale vyjadriť sa k jednej téme, ktorá je celkom špecifická, a pokúsim sa to vysvetliť predovšetkým z ľudského uhla pohľadu, kde by som vkladal azda minimum z nejakých vopred naučených poučiek a podobne. Práve aj toto robí azda rozdiely medzi ľuďmi, kedy si uvedomujeme, že áno, na jednej strane chcem byť v niečom akokeby slobodný, teda nie sputnaný nejakou determinantou, a na druhej strane chcem prioritne vyznávať azda konzervatívny spôsob života. Hneď to idem vysvetliť ako to myslím teda.
Konzervatívny spôsob života ako názov hovorí, poviem zo širšieho uhla pohľadu, ma v niečom proste determinuje, ohraničuje na nejaké bariéry, kde mi akokeby pripomína, že tie bariéry sa dajú prekonať, ale nemusí to mať dobrý dopad na mňa. Konzervatívny spôsob života by som označil niečo ako človeka, ktorý potrebuje zo zdravotného hľadiska držať diétu, nie pre svoju štíhlu líniu a podobné nezmysly, ale kôli tomu, aby jeho telo fungovalo tak ako má, aby bol zdravý, aby bol spokojný, pokojný, a mohol plnohodnotne žiť život v tej spoločnosti ktorej žije. Aby tie nedostatky, a nejaké rozdiely, ktoré azda sú v minimálnej miere, ale pre neho to môže znamenať neprekonateľný problém.
Konzervativizmus ako taký je dobrý! Liberálny sa mi nepáči. Pretože toto priamo človeku dáva podnet, ako sa mám správať tak, aby som bol šťastný.
Niekto si povie, že sú to otrepané frázy, ale dnes som si vypočul kázeň pána pátra, a veľmi hlboko na mňa zapôsobila a rezonuje vo mne doteraz. Mám dobrý pocit, nie z vonkajšieho, ale z toho, že sa prihovoril muž so skúsenosťami, ktorý vie naozaj niečo o duchovnom živote, pretože sám taký život žije, je šťastný, je naplnený, a teda je priamo povolaný sviatostne, aby toto všetko sprostredkoval, odovzdal, a aby ostatných formoval.
Keby nebol ten konzervativizmus, robili by sme si naozaj čo chceli, ale práve preto by tak vyzerala aj naša spoločnosť, ako vyzerá. Neustálené a nevyvážene hodnoty, nevedeli by sme ani seba definovať, kým sme, kam smerujeme. Ono pracovať je veľmi dôležité, pretože práca šľachtí, živí, dáva chlieb náš každodenný, ako sa to modlíme často, teda aspoň kresťanskí vyznavači, ale čo je dôležité, človek má pestovať aj ducha, pretože práca môže človeka zotročiť fyzicky, a potom keď nebude mať perspektívu do budúcna, jeho práca je nanič.
Vidíme, že mnohí len budujú, ale nie sú šťastní. Kupujú, a následne predávajú, vyrábajú, aby predali, predávajú aby zarobili, zarobia, aby minuli, a tento kolobeh môžeme samozrejme v živote pozorovať odpočiatku, pretože takto nutne žijeme. Ale dostaneme azda nejaký výsledok? Dopracujeme sa k nejakému bodu, kedy si môžeme naozaj sami pred sebou zodpovedne odpovedať na otázku, či som naozaj štastný, a či to moje šťastie nie je náhodou akýsi chvíľkový prejav mojej citovej stránky, alebo je to niečo, čo ma duchovne formuje, šťastie, čo si neviem možno rozumom vysvetliť, a predsa ma obklopuje, a viem, že tvorím zmysluplné hodnoty, ktoré ma robia radostnejším, pokojnejším, príjemnejším pre okolie, kde mám proste zážitok vyslovene aj zo všedných udalostí, a viem s nadhľadom reagovať aj na nejaké problémy, ktoré prirodzene denno denne treba riešiť, a teda nik z nás sa im nevyhne.
Toto sú podstatné elementy, ktoré si máme uvedomiť aj v tomto predvianočnom čase, práve preto, aby sme sentimentálnymi očami, pocitmi nehľadeli jeden na druhého, ale aby naša prejavená láska, uznanie, podpora morálna, citová, mala trvalý charakter.
Čo by som ešte chcel vypovedať na záver tohoto článku. Azda len jedno jediné. Mnohí si prejavy citovej náklonosti spájajú len s jedným jediným, ale to má omnoho širšie poňatie. To všetko predsa smeruje ktomu, aby človek bol raz naozaj trvale šťastný, inak je citovo a duševne vyprázdnený, čo spôsobuje akýsi defekt v myslení ľudí, ktorí žijú bez viery v Boha, bez duchovnej blízkosti, bez uvedomenia si potreby jestvovania toho druhého, koho mám pri sebe, pri prijímaní dobier tohoto sveta, ktoré si azda chcem poňechať len pre seba, alebo celý zisk chcem chamtivo zhrabnúť, a nikomu o tom nepovedať nič.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár